Jana Baníková.

Kto som?

Som výtvarníčka, eurytmistka a umelecká terapeutka. Žijem waldorfom na Slovensku od založenia školy.

Prečo som na WŠ?

Waldorfská pedagogika je postavená na živom a umeleckom spôsobe vyučovania, čo považujem za to najlepšie pre človeka, ktorý sa ešte len vyvíja. Vychovala som tri deti a môžem iné pedagogické prístupy porovnávať.

Čím žijem?

Žijem neustálym tvorením, pozorovaním a skúmaním ako pôsobia umelecké predmety nielen na kultiváciu cítenia, ale aj myslenia a v konečnom dôsledku konania.

Počas mojej práce s deťmi na hodinách eurytmie a výtvarnej výchovy ma vedú nasledovné inšpirácie, ktoré sa pokúsim dať do zrozumiteľnej formy. Deti vo waldorfskej škole sa často pýtajú: „Načo nám je eurytmia? Načo nám je výtvarná výchova, keď nechcem byť výtvarníkom?“ Tak dávam zopár odpovedí:

Eurytmia nás učí:

1.  Byť v správny čas na správnom mieste

2.  Citu pre správnu mieru -  ani veľa, ani málo

3.  Pohybovať sa a zároveň myslieť na niekoľko vecí naraz

4.  Schopnosti spolupráce s ostatnými, ohľaduplnému správaniu voči ostatným

5.  Dobre počuť - vnímať tóninu, harmóniu a rytmus hudby a reči

6.  Byť odvážny a vedieť vystúpiť so svojim pohybom aj pred publikom

7.  Uvedomovať si svoje držanie tela a vedieť ho skorigovať

8.  Uvedomovať si svoj temperament a vedieť ho skorigovať

9.  Vnímať umelecké pohyby a vystupovanie iných, čítať reč pohybov, vedieť súcítiť s inými a tým ich chápať

10.  Neverbálnej komunikácii

Výtvarná výchova nás učí dobre vidieť a uvedomovať si dôležitosť a liečivosť harmónie, ktorú prijímame zrakom pre naše duševné a telesné zdravie. Zároveň nás učí tvoriť a vyjadriť sa formou akéhokoľvek výtvarného prejavu kultivovaným spôsobom. Môžeme svoj jedinečný pohľad na svet a svoje zrakové vnímanie ponechať pasívne. To znamená pasívne konzumovať, čo nás obklopuje, kultiváciu svojho zraku prenechať prístrojom, počítačovej grafike, umelej inteligencii, nepremýšľať nad tým, čo vidíme a aké pocity to v nás vyvoláva. Ale máme aj inú možnosť -  pozorovať reálny svet, učiť sa pozerať, cvičiť a zjemňovať svoj zrak, uvedomovať si pocity s tým spojené, tvoriť, vytvárať krásu pomocou výtvarných úloh; aspoň sa o to pokúšať. Aj keď sa každý nestane výtvarníkom, ak to poctivo na výtvarnej výchove skúsi, bude v živote lepšie vedieť vizuálne umenie správne ohodnotiť a prijímať.