Waldorfská škola v Bratislave

Blog waldorfskej školy

Osobné názory, postrehy, polemiky našich učiteľov, rodičov a žiakov waldorfskej školy.

Divadelná jeseň

Autor: Ivana Bartovičová, učiteľ, 5.3.2023

Predošlé takmer tri roky neboli naklonené našej snahe spoznávať diela našej i svetovej literatúry na divadelných doskách. A keďže sme mali na konci ôsmeho ročníka skúsenosť s premiérou i derniérou vlastného divadelného predstavenia, nenechali sme si ujsť možnosti na návrat do hľadiska. Počas epochy slovenského jazyka a literatúry sme pracovali s hororovým či takmer vedecko-fantastickým románom, tak sme si podobné zameranie išli pozrieť do Divadla Aréna – Draculu. Robo Roth a Sáva Popovič boli famózni, odchádzali sme veľmi spokojní.Potom sme sa zamerali na oveľa vážnejšie témy. Názov Naše šaty zrejme tak nepôsobí, no skrývalo sa za ním množstvo aktuálnych tém, ako je kritické myslenie, populizmus, extrémizmus, základné ľudské práva a slobody, tolerancia a rešpekt.

 „Intenzívne cítim, ako môj mozog vďaka premýšľaniu za posledných pár hodín zosilnel. Ako sval, ktorý sa musí používať.Budem trénovať, lebo ho potrebujem! Niežeby som doteraz o veciach nepremýšľala. Len som sa bála.Bála som sa myslieť sama zaseba.“ To sú slová hlavnej a jedinej predstaviteľky. Slová deviatakov k tomuto dielu nemali konca-kraja. Mnohé boli veľmi originálne, všimli si skryté odkazy, symboly, veľmi ich to oslovilo.

Videli sme Miladu (Horákovú) v Modrom salóne SND, predstavenie bolo veľmi silné, tragické, vyvolalo množstvo otázok.

Predstavenie Demokratka Erža o Anne Gwerkovej-Gollnerovej sa konalo v Novej Cvernovke v Kabinete pomalosti, teda takej knižnico-obývačke. Bol piatok večer, čas, keď majú všetci žiaci radi pokoj od školy, ale deviataci nie :-) Prišli na predstavenie o mimoriadnej žene, historičke, stredoškolskej profesorke, priekopníčke demokracie aj pre ženy, manželke maliara Edmunda Gwerka. Príbeh jej života, lásky, práce, radostí, ale aj smrti sa odohrával v Banskej Štiavnici v predvojnových a vojnových rokoch. My sme to videli na malom priestore, no dostatočne výpovedne. Jednotky z dejepisu za aktivitu deviatakov potešili :-)

Na Konváliu sme sa vybrali do Domu kultúry v Pezinku. Život, osud Rudolfa Dilonga, starého otca autorky, kňaza a básnika žijúceho aj v období 2.svetovej vojny, bol veľmi dramatický, akčný, rozporuplný. Po skončení predstavenia prišla na pódium autorka predlohy Denisa Fulmeková aj so svojou starou mamou Valériou – milou Rudolfa Dilonga. Bolo veľmi zaujímavé počúvať ich spomienky naňho a na tú neľahkú dobu. Ani vychýrená kaviareň Mlsná Emma nezostala bez našej návštevy, kultúrnu akciu sme kultúrne zavŕšili chutnými sladkosťami.

Scenár predstavenia Dubček pre Divadlo Aréna napísal bývalý rodič našej školy, pán Viliam Klimáček. Pri prvom pohľade na javisko bolo vidieť, že to nebude bežné predstavenie. A ani nebolo. V hľadisku sedelo veľa žiakov a študentov, ktorí boli možno v divadle prvý raz. Boli hluční, aj keď na javisku začal pohyb. Ani prvé repliky ich nevyrušili, ale ani herci sa nedali vyrušiť. Po chvíli zostalo ticho... v hľadisku. Ak niekto z divákov dovtedy Dubčeka nepoznal, po dvoch hodinách to už tak nebolo. A iste si mnohí mladí po predstavení vyhľadali aj ďalšie informácie. 

Momentálne si veľké plány nerobíme, deviataci študujú svoje vlastné životné roly, ale po Testovaní 9 a prijímačkách ešte iste niečo stihneme. Minimálne Moliérovho Lakomca v podaní našich ôsmakov. Tešíme sa!

Ivana Bartovičová


comments powered by Disqus