Autori: Ivana Bánová, Slavomír Lichvár
Štvrtáci každý rok obývajú triedu s akváriom, čo je predznamenaním, že nosnou témou štvrtého ročníka je náuka o zvieratách. Vo waldorfskom pojatí ide o originálne, snové, citové, a teda deťom tohto veku prirodzene blízke zobrazenie ríše zvierat, do ktorej patrí aj človek. Na epoche, kde boli prítomní aj niekoľkí rodičia, pán učiteľ Slavomír Lichvár nepoužíval modely či obrázky zvierat, ako „model“ vývoja živočíchov mu poslúžila obyčajná palica. Striedavo ňou kýval medzi vodorovnou a zvislou polohou, aby si deti mohli predstaviť rozdielnosť formy zvierat a postavy človeka. Rodičia by sa mohli pýtať, prečo sa deti neučia kategorizovať živé organizmy tak, ako sa to učili v škole oni?
Nuž waldorfská koncepcia náuky o zvieratách nevníma zvieratá ako samostatný systém, vníma ich vo vzťahu k človeku. Vychádza sa z toho, čo môžeme pozorovať vlastnými silami či už na zvieratách, či na človeku. „Dívame sa na určité podobnosti medzi jednotlivými zvieratami, aj s človekom, napríklad hlava/telo chobotnice je rovnako bdelá/é ako hlava človeka, vie bleskovo reagovať, labky škrečka si vedia pridržať steblo podobne ako ľudská ruka,“ vysvetľuje učiteľ Slavomír. „Keď sa dieťa pozrie na ríšu zvierat, vidí, že zvieratá nemajú toľko možností ako ľudia. Vo svojej forme sú síce v niečom dokonalejšie ako človek, ale iba jedným smerom – ich špecializované schopnosti im slúžia na prežitie. Aj človek robí veľa činností, aby prežil, ale ostane mu ešte kapacita na iné možnosti, robiť niečo aj pre druhých. Kresliť, rúbať drevo, hladkať... Neukazujeme človeka len s dominanciou hlavy, kde hlava je vrchol dokonalosti, približujeme ho viac v celku.“
Slavomír Lichvár upozorňuje, že nejde len o naivné napĺňanie waldorfskej pedagogiky, ale waldorfský prístup v náuke o zvieratách korešponduje s najnovšími objavmi na poli antropológie, a zároveň umožňuje žiakom ostať otvorenými voči novým faktom a názorom. „Deťom by sa mohla živočíšna ríša prezentovať ako súhrn informácií, ktoré si zaškatuľkujú a uspokoja sa s tým,“ hovorí štvrtácky učiteľ. „Príroda je však vždy o krok pred nami a čím viac sa snažíme ju vedecky uchopiť, tým viac vidíme, že je tam ešte veľa, čo treba prebádať. Preto je dobré ostať otvorení, aby príroda ostávala určitou záhadou. To je aj cieľom tejto epochy - otvoriť priestor pre individuálne hľadanie odpovedí, pre záujem o danú tému.“
Hotové odpovede sa ponúkajú ľahko, štvrtáci sa však učia dospieť k poznaniu vlastným pozorovaním. Napokon, mnohé deti sa vás skôr či neskôr spýtajú, ako sa vyvinul človek. A odpoveď na to nie je ľahká. Mohli by sme im ponúknuť Darwinovu evolučnú teóriu, ktorú sme sa učili v školách ako nemennú pravdu. Dnes je už táto teória postupného vývinu druhov od primitívnych foriem k zložitejším prinajmenšom otrasená. Podporujú to aj stále novšie antropologické výskumy, ktoré ukázali, že zložitejšie formy existovali často súbežne s primitívnymi, že teda nešlo iba o lineárny proces vývoja. (Ak vás táto téma zaujíma, môžete skúsiť napríklad http://kacani.blog.sme.sk/c/134208/Darwinova-evolucna-teoria-sprisahanie-tisicrocia.html).
Vo vyučovaní náuky o zvieratách sa odráža aj jeden zo základných pilierov waldorfskej pedagogiky – že pojmy majú rásť s dieťaťom. Čo to znamená, vysvetľuje Slavomír Lichvár: „Keby pojmy nerástli spolu s dieťaťom, bolo by to, ako keby sme deťom dali v prvej triede prvácke topánky a v nich by mali ostať do 8. ročníka. Dôležité je, aby sa pojmy metamorfovali rok od roka, aby sa s deťmi vyvíjali. Aby deti dokázali po skončení školy stáť na vlastných nohách, keď sa už nebudú môcť odvolávať, že nám to učiteľ takto povedal a tak to je. V štvrtom ročníku sme si cez náuku o zvieratách otvorili vrátka, aby sme sa v budúcnosti tejto téme mohli hlbšie venovať. V 5. triede sa k prírode opäť priblížime cez ríšu rastlín, v 6. triede cez ríšu minerálov, neskôr cez čiastkové prírodné vedy – chémiu, fyziku. V osmičke sa to zavŕši biológiou človeka, kde už je to viac systematické, vedecké.“
Dalo by sa tiež podotknúť, že
waldorfská pedagogika neobúva prvákov (ani štvrtákov) do ôsmackych topánok, aby
potom nemuseli všetku energiu venovať tomu, aby im nespadli z nôh :)
