Mnoho rodičov sa pýta, ako sa na waldorfskej škole vyučujú jazyky a v čom je rozdiel oproti štátnym základným školám.
Na našej škole sa učia tri cudzie jazyky. Od 1. po 9. ročník sa učí anglický a nemecký jazyk, v 5. ročníku sa pridáva ruský jazyk, ktorý žiaci preberajú dva roky. Hlavným cieľom výučby jazykov je priblíženie a objavovanie cudzej kultúry, spoznávanie sveta prostredníctvom reči a reálií. Okrem tohto cieľa škola garantuje naplnenie kurikula základnej znalosti jazyka na úrovni A1/A2 podľa dokumentu CEFR (A Common European Framework of Reference for Languages).
Najväčšie odlišnosti oproti štátnym základným školám sú na prvom stupni. Deti 1. až 3. triedy si jazyk osvojujú hlavne prostredníctvom zvukovej a kinestetickej pamäte (sluch, pohyb). Spolu s učiteľom sú v jednom melodickom a pohybovom prúde, dôraz sa kladie na poetickosť, chórový prednes, dramatizáciu, hru, spev, recitáciu. Častým opakovaním, emočnou zaangažovanosťou a napodobňovaním sa nezaťažuje hlava dieťaťa (nememoruje sa), ale oslovuje sa srdce a cit. Učenie prebieha akoby mimovoľne, dieťa si ho neuvedomuje, jazyk získava (language acquisition) podobne, ako keď sa učilo materinský jazyk. Vďaka tejto metóde mimovoľného získavania cudzieho jazyka nepociťuje stres z učenia, naopak, vie sa nadchnúť a mať radosť z aktivít, ktoré sa na hodine robia.
V 4. ročníku dostávajú žiaci prvé zošity, do ktorých si píšu naučené texty a takto sa zoznamujú aj s písomnou formou slov a s prvou gramatikou. Jazyk sa začínajú učiť a postupne, každý rok, im pribúda adekvátne množstvo preberanej látky. Od 6. ročníka sa pridávajú i domáce úlohy, ktoré sú súčasťou rozvíjania jazykového vzdelávania, preto je dôležité, aby im deti venovali pozornosť.
V 8. a 9. ročníku sa akcentuje skĺbenie jazyka s vlastnými jazykovými skúsenosťami, so životom a záľubami. Aby zostal cudzí jazyk živý a nezúžil sa iba na gramatické cvičenia a mechanické doplňovania, učebnice sa používajú ako doplnkový, nie hlavný didaktický materiál. Viac sa podporuje samostatnosť, vlastné bádanie, prepojenie gramatických javov a individuálna zorientovanosť v jazyku. Dôležitou súčasťou výučby sa však stáva aj gramatika, pretože študentom poskytuje jazykovú pevnosť, istotu, samostatnosť. Tu sa vyžaduje presnosť a korekcia. Naopak, pri komunikácii sa vyzdvihuje nálada uvoľnenosti, čiastočnej korekcie, aby deti nedostali „blok“ pri vyjadrovaní sa.
Výstupy z jazykov nie sú iba kognitívne, majú rôzny charakter – napr. výroba vlastných čítaniek či slovníkov, projekty a prezentácie, skupinové práce, divadlo, literatúra, hudba, film. Organizujeme tiež jazykové výlety a na hodiny pozývame stážistov a hostí, ktorí sa s deťmi zhovárajú v danom jazyku.
Na záver treba zdôrazniť, že dotácia hodín na výučbu cudzích jazykov nie je na našej škole posilnená a deťom je poskytovaná iba základná úroveň (spomenutá úroveň A1/A2 CEFR). Okrem toho, že neposilňujeme hodiny, staviame sociálne zručnosti detí nad jazykové. Znamená to, že nedelíme žiakov do skupín podľa jazykovej úrovne, ale ponechávame zmiešané skupiny, aby sa deti učili navzájom si pomáhať a kooperovať. Vďaka tomu môže každý, aj jazykovo slabý žiak, zažiť niekedy úspech v učení. Pokiaľ však rodič vníma, že jeho dieťa nenapreduje v cudzom jazyku tak, ako by si želal, môže požiadať o konzultáciu.