Začínajú približne v 4.ročníku s epochou zvierat. Tu je príležitosť na zadanie prvého, jednoduchého projektu. Deti pozorujú svoje zvieratko, ktoré doma chovajú. Väčšinou sú to škrečky, morčatá, zajace, ale aj psy a mačky. Niektorí majú vtáky, iní rybky a v Bratislave nie je vzácnosť, že dieťa má aj koňa. Z tohto pozorovania si žiak urobí zápisky a keď už je všetko hotové, môže priniesť svoje zvieratko do školy a porozprávať o ňom spolužiakom. Tí, čo doma zvieratko nemajú, už v súčasnej dobe nie sú ukrátení. Môžu pozorovať zvieratá na školskom dvore, kde chováme sliepky a zajace. Prípadne, pozorovať rybky v našom morskom akváriu. V tomto ročníku sa dá zadať aj projekt z vlastivedy.
So stúpajúcim ročníkom stúpa aj náročnosť. Pribúda predmetov, kde je možné projekt zadať. Pribúda náročnosť na vyhotovenie projektu. Je možné zadávať viac projektov a z rôznych predmetov, alebo dať na výber a robiť projekt celoročný s výberom témy podľa epôch. Vždy záleží na učiteľovi, aké podmienky na vypracovanie projektu zadá. Väčšinou sa kladie dôraz na vlastnú prácu, teda žiaci ich musia sami napísať, nakresliť. Koľko je povoleného tlačeného textu, či tlačených obrázkov tiež súvisí so zadaním učiteľa. Môže to byť aj rôzne pri rôznych žiakoch. Individuálny prístup je dôležitý. Žiaci s disgrafiou môžu mať napríklad povolené celý projekt naklepať do počítača a vytlačiť ho.
Pri práci na projekte ale vždy zostáva veľký priestor na individuálnu tvorivosť. Učiteľa, aj žiaka. Ak totiž učiteľ nemá dobrý a originálny nápad, tak ani deti nemajú vietor v plachtách. Na zemepise Slovenska v piatom ročníku sa veľmi osvedčilo zadať úlohu opísať svoje obľúbené miestečko na Slovensku. Neverili by ste, čo také dieťa zaujme a ako nádherne vedia popísať čo ich nadchlo.
Nie vždy musí byť projektová práca písaná. Je možné zadať tému tak, že sa žiaci pustia aj do výroby. Je to veľmi dobrý spôsob, lebo v triedach sedia aj deti, ktoré sú skôr zručné a intelektová práca vyhľadávania vecí, zbierania materiálov, triedenia... ich až tak nebaví. Piatacky projekt dejepisu - Trójsky kôň
Projekt treba aj odprezentovať. Toto sa tiež mení, podľa ročníka. Čím vyšší ročník, tým dlhší čas na prezentáciu. Sleduje sa príprava, schopnosť prezentovať spamäti, schopnosť zaujať poslucháčov, originalita témy...Dokázať sa postaviť pred triedu a pochváliť sa so svojou prácou tiež nie je vec jednoduchá a vystupovaniu na verejnosti sa treba väčšinou učiť. Detská schopnosť predvádzať sa je v štvrtom, piatom ročníku preč a treba posilňovať individualitu a smelosť žiakov. Zároveň je to schopnosť veľmi užitočná, ktorá bola potrebná v každej dobe a asi aj bude. Je to schopnosť nadčasová .
Ak si žiaci môžu voliť celoročný projekt, nemajú problém pripraviť si ho aj z predmetov často neobľúbených, ako je napríklad matematika.
Takto zadáva projekty triedny.
Ale na škole sa učia aj predmety, ktoré sa striedajú v rozvrhu po epoche rytmicky. Aj tu prichádzajú témy, ktoré je možné a dobré spracovať projektovo.
HUDOBNÁ VÝCHOVA 8.roč
Vyvrcholenie tejto práce je deviaty ročník.
Osobná výpoveď o maľovaní
Tu žiaci zúročujú niekoľkoročnú prácu a vystúpia so svojím projektom už nielen pred triedou, ale pred rodičmi a žiakmi iných tried, či úplne cudzími ľuďmi, ktorí sa prišli na prezantáciu pozrieť. Musia byť pripravení zodpovedať otázky z publika. Prácu už mávajú často pripravenú v počítači s premietaním. Alebo majú svoje výrobky, či ukážu niečo zo svojho, často záujmového učenia, či krúžkov.
Projekt spracujú aj knižne a zviažu ho na ručných prácach.
Projekt o Leonardovi da Vinčim
Jeden z deviatakov si na prezentáciu pozval celý svoj spevácky zbor Projekt gitara a v ruke vlastný výrobok
Skrátka, čo deviatak, to originalita a preukázanie vlastných schopností. Možno by stálo za to dať sem celý archív. Alebo, možno by bolo lepšie, keby ste niektorý rok navštívili deviatacke prezentácie. Určite to stojí za to. Poučíte sa, potešíte oko aj ucho a veru, nezriedka, aj chuťové poháriky.
Aby sa deviatakom toto všetko podarilo, na to slúžili všetky predchádzajúce roky práce. Každý rok si minimálne raz vyskúšali, čo to znamená urobiť projekt a odprezentovať ho. Mali možnosť skúšať a hľadať, ktoré témy sú im blízke, aký spôsob práce je im najprijateľnejší. Prípadne mohli zistiť, že sú doma vo všetkom a problémom nie je nič. Naučili sa pracovať individuálne, vo dvojiciach, či skupinách. Majú za sebou Olympiádu v Schonau, kde si museli poradiť dokonca v inak hovoriacom prostredí vystúpiť, síce v športových disciplínach, ale pred rodičmi z rôznych európskych miest.
Napriek všetkému, čo deviataci v škole zažili, majú mnohí z nich stiahnuté hrdlá, tréma robí svoje. Ale základy sú položené a záverečná prezentácia je pre nich ako maturita, či obhajoba diplomovky. Mohla som si vypočuť nejedno vyhlásenie o tom, čo to pre nich znamenalo, keď už mali po tom. Skrátka a dobre, naši deviataci po monitore a prijímačkách v žiadnom prípade nemajú pohov. Vtedy im to ešte len začne. Zvlášť, ak si dovtedy dávali načas. Nie raz sa stalo, že projekt ešte nebol na prezentáciu pripravený. Treba ale dodať, že nikdy to nebola lajdáckosť, to len choroba zamiešala karty.
Okrem individuálnych projektov sa robia aj projekty skupinové. Najväčší projekt našej školy, ktorý bolo treba fyzicky urobiť, bol projekt stavby lode. Siedmaci majú nosnú tému roka zámorské objavy, a tak sme ako škola zažiadali o grant. Siedmaci sa napokon do tejto úlohy nepustili, ale spracovali ju ôsmaci. Napokon svoju loď položili na vodu a zaplávali si v nej. Tak sa celoročná drina vrátila v okamihoch slávy, keď všetci návštevníci Kuchajdy obdivovali to čudo na vode.
Napokon, už ako deviataci, prerobili loď na herný prvok nášho ihriska.