Ako to už v ostatných dvoch rokoch opakovane zažívame, plánovali sme od začiatku roka 2021 školu v prírode v Parku tmavej oblohy v poľských Bieszczadoch, no dlhý čas to vyzeralo len ako sen. Silná túžba detí a veľká podpora všetkých rodičov spôsobili, že sme 24. októbra trochu neveriacky stáli na bratislavskej hlavnej stanici a nastupovali na takmer 13-hodinovú cestu. Najväčšou motiváciou pre tento cieľ bolo pozorovanie hviezdnej oblohy, ktorým nás sprevádzal otec nášho Medarda, pán Pavol Ďuriš. Na začiatku pobytu sme pozorovali najmä súhvezdia a hmloviny, ku koncu sme mali jedinečný zážitok z pozorovania Mesiaca, Jupitera a Saturnu. Deti žasli nad tým, čo máme neustále nad hlavami, no kvôli svetelnému smogu to môžeme vidieť len z takýchto mimoriadnych území.
Dni sme trávili turistikou, zašľapali sme si na drezinách, odviezli sme sa parným vláčikom na hranice so Slovenskom. Po večeroch sme sa pripravovali na ôsmacké divadelné predstavenie.
Vyvrcholením turistiky bol výstup na Kremenec, na vrchole ktorého stojí hraničný kameň troch krajín – Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Vtedy by nikomu z nás nebolo napadlo, že krajina, ktorú sme všetci aspoň pár krokmi navštívili, bude o 4 mesiace vystavená takýmto hrôzam. Netušili sme, že o Humennom, v ktorom sme prestupovali, budeme onedlho počuť v súvislosti s utečencami. Prajeme im, prajeme si, aby sa ľudia vždy vedeli dohodnúť.
