Prírodovedné pojmy – bezobsažné škatule?

Autor je učiteľ na waldorfskej škole a v príspevku sa zaoberá poňatím prírodných vied v klasickej a waldorfskej škole.

Pamätáte si, ako sme sa na školách učili o prírodovede? Učiteľka nám vysvetlila učivo, priniesla vzorky hornín, popísala ich charakteristiky, nadiktovala text a zadala domáce úlohy. Kto sa látku naučil, mal vyhrané a dostal jednotku. Česť výnimkám.

Kde však ostala iniciatíva žiaka, čo v nás ostalo ako zážitok z vyučovania, nadšenie pre ďalšie poznanie? Neviem, nepamätám sa…:-(

Keď si rodič zapíše svoje dieťa do waldorfskej školy, zistí po čase, že v prírodovedných predmetoch toho jeho ratolesť nebude veľa vedieť. Najmä nie z pohľadu tradičnej školy, založenej na predávaní poznatkov a ich reprodukcii. Zapamätať si text, ku ktorému nám chýba zážitkové prepojenie, je iba mentálnou aktivitou, predovšetkým vhodnou ako prípravka na rôzne súťaže o milionára, či reality show… na čo ešte?

Čo potom na waldorfských školách na hodinách prírodovedy, chémie, fyziky robia? Pokusy, pokusy, pokusy… pozorovania a ich zápisy, prísne metodicky vedené cestou od zážitku k popisu fenoménov a prvým nesmelým záverom a vyvodeniam zákonitostí. S takouto cestou poznávania máme problém aj my, dospelí. Plodom takejto práce, ktorá spočiatku neposkytuje nejaké viditeľné výsledky, sú predvedecké zručnosti a citlivé pestovanie schopnosti vedieť samostatne uchopiť a rozlúsknuť problém.

Podrobnejšie vysvetliť metodológiu výučby prírodovedných vied nie je ambíciou tohto príspevku. Na waldorfskej škole vám o tom povedia viac. V európskom poňatí sa dostavujú prvé výsledky, napr. v analýze štúdie PISA podľa ktorej výsledky waldorfských žiakov v prírodovedných predmetoch ďaleko prevyšujú európsky priemer.