Viete si predstaviť, čo to znamená navrhnúť a postaviť vlastnými rukami loď, ktorá je normálne schopná udržať sa na hladine aj s posádkou?
Presne toto dokázali naši minuloroční ôsmaci. Projekt stavby lode nadväzuje na učivo siedmeho ročníka, v ktorom sa veľa učia o námorných objavoch. Stavby lode sa chopili ôsmaci, ktorí sa rozhodli, že vlastnoručne vyrobená loď by pre nich mohla byť dobrou kulisou do divadelného predstavenia, ktoré chystali.
„Rozhodol som sa vyskúšať, čo sa skrýva v deťoch, s ktorými šije puberta,“ vysvetľuje učiteľ Peter Heriban.
„Začali sme najprv marionetami z textilu dakedy v marci, neskôr prišli návrhy lode. Deti vybrali najprv najjednoduchšie riešenie – plť z guľatiny. No zistili, že ani príprava plte nie je ľahká, navyše z plte grécka loď nebude… Z financií, ktoré sme na projekt získali, sme kúpili stavebné trámy a začalo pílenie, hobľovanie, brúsenie, lepenie. Deti spoznali, že drevo sa dá ohnúť aj vyrovnať a pritiahnuť zvierkami, keď je krivé – aj keď je to poriadny šesťmetrový trám.“
Stavitelia sa napokon rozhodli postaviť akúsi plť s historickými prvkami odvodenými z gréckych lodí. Pretože deti potrebujú pracovať vonku na vzduchu, vznikala loď na školskom dvore, a tak prácu prerušovali časté májové dažde aj veterné počasie v júni. A kdesi „na polceste“ sa pridala aj motivačná kríza.
Potom prišiel čas na prvú plavebnú skúšku v školskom jazierku. „Vyskúšali sme si, ako sa správa ťažký trám vo vode, či vydrží, keď sa naň niekto postaví, skrátka Archimedov zákon v praxi,“ vysvetľuje učiteľ. Pretože sa konštrukcia lode za pochodu menila, prichádzali pochybnosti aj o jej výtlaku. Musela sa vykonať druhá plavebná skúška. Nadišla zlomová chvíľa: bolo treba starú konštrukciu rozobrať a postaviť ju nanovo, a to pár týždňov pred plavbou.
Napokon sa pár dní pred koncom školského roka naplnili listy lodného denníka a konečne prišiel moment spustenia lode na vodu. Všetkých v bruchu trošku šteklilo, obávali sa, či sa ich zvláštna plť nezmení na ponorku. Ale podarilo sa! Plťorka sa za asistencie zručných odborníkov z odťahovej služby posadila na vlnky Kuchajdy.
„Okrem pána učiteľa takmer nikto neveril tomu, že plťorka bude plávať,“ hovorí mama žiaka školy Denisa Struňáková, ktorá sa podieľala na realizácii projektu. „Najprv sme opatrne urobili len malé koliesko pri brehu a potom bolo už celé jazero naše.“
Deti si na prázdniny odniesli kus nových skúseností. Už vedia, ako sa zapálenie pre vec a výbuch tvorivosti mení na sklamanie, pochybnosti. A ako ich znova vystrieda nádej, že sa dielo podarí, len treba zozbierať posledné sily a vytrvať.
Viac fotografií z tejto akcie si môžete pozrieť v tejto fotogalérii.
