TÚTO OTÁZKU BY SA MAL PRESTAŤ PÝTAŤ KAŽDÝ RODIČ

prevzaté z: http://www.eduworld.sk

Scott Dannemiller je spisovateľ, bloger a bývalý misionár. Píše blog na  The Accidental Missionary, kde môžete nájsť aj tento jeho blog.

17.02.2015

„Vyzerá to, akoby vôbec necvičila,“ oznámila mi stojac oproti mne úprimne Audreyna učiteľka klavíra. Jej oči boli láskavé a jej hlas jemný, ale môj rodičovský pocit viny v okamihu jej slová zmenil na otázku, ktorú som v tú chvíľu nedokázal zodpovedať. Tak som len predstieral, že musím ísť na toaletu a odišiel som.

Keď sme v ten deň priši domov, bol som rozhodnutý ukázať pani Amande, že moja dcéra by mohla byť ďalšia Liberace, akurát to momentálne tak nevyzerá. Otvorili sme teda jej noty a dali sa do práce.

Sadli sme si vedľa seba ku klavíru na celých 10 minút, až sa Audrey začala úplne strácať. Vôbec sa nepozerala do nôt, jej chrbátik sa krčil a jej prsty ledva tlačili na klávesy. Skúšal som ju povzbudzovať, ale každá moja ďalšia rozpačitá snaha sa rýchlo vyčerpala.

„Zlatíčko, nechcela by si v tom byť dobrá?“

Neodpovedala nič. Vydala len čudný zvuk, ako keď narieka delfín. Tak som som to skúsil znova: „Zlatíčko, nechceš byť dobrá v hre na klavíri?“

„Nie.“ Odpovedala a pozrela mi do očí.

 „Fajn,“ povedal som poznajúc jej blafovanie. „Predpokladám, že viac nebudeme cvičievať a budeme plytvať časom pani Amandy s tými istými vecami každý týždeň.“

Vstal som a odišiel do kuchyne , kde bol môj zaneprázdnený syn, ktorý si nerobil domáce úlohy.

 „Jake, čo to robíš? Dokonči si úlohy! Musíme ísť o 10 minút na basketbal. Poďme! Nie si dokonca ešte ani oblečený!“

Toto nie sú zrovna moja najlepšie rodičovské chvíle. S prichádzajúcim večerom neprestajne útočím na deti a tie proti mne bojujú na každom kroku. Klavír, basketbal, domáce úlohy, hygiena. Nervozita, upokojenie a zase odznova. Prehovárania, čo nikdy nekončia dobre.

Viac sa dočítate na: http://www.eduworld.sk