Výlet do galérie Albertina

8:15 Vytmolím sa z postele a namierim si to do kúpeľne. Musím sa poponáhľať lebo o hodinu je zraz na hlavnej stanici. Ešte si skontrolujem veci a padám.

Keď vystúpim z auta ovanie ma ťažký zápach presmaženého oleja. Čo už, staničné fast-foody nesklamú. Pri vchode už zbadám decká, a tak sa k nim poberiem. Všetci sú už zaujatí debatou o nadchádzajúcom výlete do viedenskej Albertiny. Keď sa blížime k vlaku, všetci už horia nedočkavosťou. Niektorí sa nevedia dočkať galérie, iní zas rozchodu .

Vlak sa pohol a v ňom zavládla diskusia skupiniek. Cesta rýchlo ubieha a my si plánujeme program cez krátky rozchod.

Keď vystúpime z vlaku, zoradíme sa a predierame sa k eline. Električky vo Viedni sú nádheré. Drevené sedadlá im dodávajú retro-výzor ktorý pôsobí elegantne a upravene. Sú čisté, čo je po Bratislave šok. Keď vystúpime, pred nami sa ukáže krásne historické mesto. Ku galérii prechádzame po plných uličkách, ktoré ale pôsobia pokojným dojmom.

Pred nami sa zjaví veľká pekná budova. Vojdeme do nej po pohyblivých schodoch. Je to

tam… nádherné! Obrovská hala, ktorá pripomína niečo ako predsieň, je nádherná. Síce je veľká, ale je to tu zariadené útulne.

Schádzame po schodoch do šatne. Všetci si zapchávame nosy a frfleme na  neidentifikovateľný zápach. Nasleduje krátka inštruktáž pani učiteľky. Čo všetkých prekvapí je, že v galérii budeme minimálne hodinu a pol. Ozvali sa nespokojné pripomienky typu : „Šak ja to mám prejdéné za pol hodinu!“ Potom sa však každý pobral po svojom. Vošli sme do prvej miestnosti. Bola plná obrazov. Prekvapilo ma, že aj cez pracovný deň je tu pomerne veľa ľudí. Obrazy boli vcelku pekné, ale ťažko sa mi hodnotia, keďže nie som nejaká vyznávačka obrazov.

Prechádzame na druhé poschodie ktoré sa skladá zväčša zo skíc. Na konci poschodia zbadám výťah. Keď sa otvorí, prekvapí ma jeho veľkosť. Je pre šesťdesiat osôb. Výťahom sa vyvezieme na tretie poschodie. Tentoraz sú tam obrazy, ktoré pôsobia modernejšie, možno preto, že sa autor pohral s farbami. Výťahom sa vyvezieme na iné poschodie. Pred nami sa zjavia historické komnaty. Mne osobne sa toto páčilo najviac. Návštevníkom to dalo poznanie spred niekoľko storočí. Potom sme sa ešte chvíľu vozili vo výťahu a nakoniec prišli na dohodnuté miesto. Aj keď sme mali ešte trištvrte hodiny na výstavu, už tam boli skoro všetci. Tak nám neostávalo nič iné, ako si vymieňať dojmy z výstavy.

Prišli učiteľky a s nimi sme sa vybrali na ulicu pred Albertinou. Tam sme dostali hodinový rozchod na obed. Počasie bolo pekné a teplé, a tak sa dalo sedieť aj vonku. Všetci hneď zamierili do najbližšieho mekáča. Ten bol samozrejme plný, pretože sme neboli jediná trieda na výlete. A tak sme hľadali ďalej. Našli sme ďalší mekáč, tentoraz prázdnejší. Čo som nechápala bolo, že nikto z obsluhy neovládal anglinu. Kamarátke dokonca dali chickenburger bez mäsa.

Keď sme sa najedli, ponáhľali sme sa na miesto zrazu. Museli sme sa veľmi ponáhľať, pretože sme nestíhali vlak. Za desať minút sme ale sedeli vo vlaku. Do Bratislavy sme dorazili o pol piatej. Všetci boli príjemne unavení. Potom sme sa rozlúčili a každý sa vybral domov vyrozprávať svoje zážitky.

Článok napísala: Sasha Mravik, žiačka 8. triedy