Piataci už síce tento rok majú jednu školu v prírode za sebou, zimnú lyžovačku, ale napriek tomu sa poberajú vyskúšať aj dačo iné. V zime to bol štvorhviezdičkový hotel, tentokrát dreveno-hlinené chalúpky bez elektriny, sprcha z krhly a latrína. Tak sa poďme pozrieť, ako sa im darilo.
21.5.2011 sadli do mikrobusu, natlačili do neho batožinu a vyrazili. Cieľ – Myjavská pahorkatina – Žriedlova dolina – Pecúchovia. Bývali sme v chalúpkach, ktoré Pecúchovia vlastnoručne postavili, na nimi zhlobených posteliach, v spacákoch. Tie sme si priniesli svoje. Noci s kopou hviezd a zvukov prírody, rána s rosou a budíčkom štebotavých vtákov.
Deň začínal hrou na koncovke a nasledovalo vyhnanie kôz na pašu, prinesenie dreva na oheň do kuchyne a medzitým hra v lese. Potom to prebiehalo rôzne. Pomoc v kuchyni znamenala nanosiť, narúbať, napíliť drevo, zakúriť a udržiavať oheň v sporákoch, pomôcť s prípravou jedla, umyť riad, napumpovať vodu… Kto nepracuje, nech neje. A tu to bolo doslova.
V priebehu dňa, podľa toho, ako sa deň vyvinul, sme sa učili. Buď pri našich domčekoch, alebo v teréne. V ŠVP sme boli počas epochy zvierat a materiálu k skúmaniu sme mali požehnane. Kedysi bežný život, dnes sa tomu hovorí zážitkové učenie. Preberali sme bylinožravce a popri tom, čo je zasa vec normálna, ale dnes sa to nazýva medzipredmetové vzťahy, sme sa pozreli aj na rastlinnú ríšu. Konkrétne lúčne spoločenstvá, rastliny pri vodách, borovicový les… Teda, keď už sa učíme o zvieratku, naučíme sa aj o jeho potrave. Navštívili sme aj farmu a ochutnali produkty. Na aké dobroty sa dokáže zmeniť taká zelená tráva!
Ku každej škole v prírode nevyhnutne patrí turistika. A k slovu zasa prichádzajú medzipredmetové vzťahy. Na zemepise piateho ročníka waldorfských škôl sa preberá ich rodný štát. U nás teda Slovensko. V rámci tejto epochy sme prebrali aj Myjavskú pahorkatinu – o to dôslednejšie, že je to rodisko učiteľky, a tak sme si ju teraz aj dôsledne prešli. Navštívili sme Brezovú a Myjavu, zrúcaniny hradu Branč, mohylu Milana Rastislava Štefánika - Bradlo. No a farmu Etelka, ktorá je zahrnutá do časti vyučovanie, lebo sme si tam pozreli domáce zvieratá, ich voľný chov a spracovanie produktov.
V tretej triede, keď sa preberá epocha starých remesiel nám Pecúch Duchoslav pomáhal vyrábať koncovky. Bola to pekná akcia celých rodín. Počas štvrtého ročníka sme na nich trénovali hľadanie a udržiavanie tónu a tvorbu vlastných melódií. V škole v prírode sme si zahrali na večernom koncerte pri ohni vykresanom z jednej iskry. No a novinkou bola lukostreľba. Síce nie pre všetky deti, lebo mnohé chodia k Pecúchom do tábora, či na ich lukostrelecké akcie. A tak nás čaká ešte výroba lukov.
Tak sa na Vás znova tešíme, Pecúchovia!
Nuž, škola v prírode neľahká, netradičná a dala zabrať mnohým detským necnostiam. Aj si pofrflali, aj boli nadšení, aj sa unavili, aj nevyspali, aj hlad okúsili, aj strach prekonali… Nič z toho ale nebolo neprežiteľné, dokonca aj strateného Braňa sme napokon šťastne našli, len fotky zo zlomu vytvoreného zemetrasením chýbajú. Učiteľský foťák behal s učiteľkou po Braňových stopách a deti zvládli túru len s Duchoslavom.
7.6.2011 sme sa navečer vrátili do Bratislavy. Po krásnom slnečnom týždni plnom
aktivity a zážitkov.
