Olympiáda v Schöenau patrí k zážitkom, ktoré sa nezabúdajú. Tohto roku sa tam konal 14-ty ročník.
Už minulý rok, v škole v prírode, sme začali hádzať oštepom, ale to
bolo len v rámci orientačného behu. Na začiatku tohto roku sme trénovali
oveľa viac. Na jeseň sme takmer na každej telesnej trénovali štafetu
alebo maratón. Cez zimu sme trochu prestali.
Keď sa oteplilo, vonku sme začali hádzať oštepom a pán učiteľ nám
rozprával, aké to bude na olympiáde. Keď sa blížil jej termín, skúšali
sme všetky ostatné disciplíny – hod diskom, oštepom, zápasenie, skok do
výšky a iné.
Do Schöenau som sa veľmi tešil, nevedel som sa dočkať. Nie všetci
spolužiaci to takto prežívali, ale ja som mal kufor zbalený už 4 dni
pred odchodom.
Keď konečne nastal štvrtok, do školy sme prišli normálne. Počas epochy
sme si len nakreslili nejaký obrázok do zošitu a potom sme sa len
rozprávali a čakali na mikrobus. Tesne pred jeho príchodom, som zistil,
že som si zabudol doma zubnú kefku, tak som bežal do obchodu. Pred
obchodom, z neviem akého dôvodu, som videl zastavený mikrobus, tak som
v triede vyhlásil, že nás čaká tam. Nakoniec sa ukázalo, že čaká pred
školou a na tom mieste sa len otáčal.
Cesta trvala asi hodinu a pol. Po príchode pán učiteľ Jozef požiadal
organizátorku, aby nám ukázala, kde máme rozložiť stany. Potom sme sa
hrali a čakali na večeru. Varili nám dobre. Keď sme sa v noci snažili
zaspať, bolo nám hrozne zima a tak tí, čo boli ešte hore, išli spať do
triedy v škole. Ja som bol medzi nimi. Do rána nám ostali nejaké 3
hodiny spánku.
Vstávali sme o šiestej ráno a 6,45 boli raňajky. Doobeda a poobede sme
trénovali a medzitým sme mali nejaký čas na oddych. Stretli sme tam
zaujímavých chalanov, ktorých sme učili po slovensky. Boli z Grazu a ja
som im hovoril grázli z Grázu.
Večer sme sa všetci obliekli do chitónov a začal sa grécky večer, kde
každá trieda mala svoje vystúpenie. My sme tancovali tanček Sirtaki.
Ráno sme vstávali 5,45 a raňajky boli 6,15, lebo o ôsmej začínala
olympiáda. Raňajky trvali dlho, lebo tam bolo okolo 300 detí. Potom sme
sa pripravili, obliekli do chitónov a išli na jednu lúku, kde sme sa
rozdelili do skupín. Každá mala názov jedného gréckeho mesta, ktoré
založilo olympijské hry. V každom „meste“ boli po 2-3 žiaci z jednej
školy, takže sme si niekedy nerozumeli. Potom sme odkráčali do zámockého
parku a nastúpili na zahájenie hier.
Všetci sme spoločne spravili Bothmerovu gymnastiku a skupina „zapaľovačov“ a vlajkonosičov išla do stredu zapáliť oheň. Potom sme spievali hymnu a prísahu a všetko to začalo.
Na začiatok sme bežali maratón, skákali sme do výšky, šprintovali sme, zápasili sme, hádzali sme oštepom a diskom, bežali štafetu a závody vozatajov. Ku koncu to už bolo veľmi úmorné, lebo slnko silno pálilo, napriek tomu, keď som odchádzal, mal som pocit, že by som si to všetko zopakoval.
Na tieto dva dni asi nikdy v živote nezabudnem.
Daniel Heriban
žiak 5. triedy
