Pavel Hanuštiak.

Kto som?

Pedagóg a umelec. Pochádzam z Košíc. Moje detstvo silne ovplyvnili starí rodičia, ktorí boli tiež učitelia. Starý otec bol učiteľom matematiky, hral plynulo na päť hudobných nástrojov, staral sa o záhradu a okrem toho sa vášnivo venoval včelárstvu. Doteraz sú pre mňa nezabudnuteľné momenty, ako sme s jeho pojazdným včelínom trávili v lone prírody Muránskej planiny celé dni a týždne, starali sme sa o včely, zbierali huby a lesné plody a každý večer zaspávali vo včelíne obklopení bzukotom včiel ako súčasť úľa. Takto som už ako dieťa nasával obraz všestranného renesančného človeka. Neskôr som vyštudoval matematiku na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po povinnej základnej vojenskej službe som hľadal činnosť a prácu, ktorá má naozaj zmysel a našiel som vzdelávanie pre waldorfských učiteľov, ktoré mi otvorilo celkom nové obzory. Následne som vo Švajčiarsku ukončil eurytmické vzdelanie  a niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ eurytmie  dospelých i detí.

Prečo som na WŠ?

Pretože si môžem, chcem a aj musím na waldorfskej škole stále klásť otázku: „Čo znamená tento obsah, táto činnosť, toto učivo, tento spôsob ako k nemu pristupovať, čo to znamená pre zdravie, duševný rozvoj i dlhodobý vývoj človeka, ktorého mám pred sebou?“

Čím žijem?

Snažím sa, aby ma škola svojimi povinnosťami celkom nepohltila, čo je často dosť ťažká úloha. Som šťastný, keď môžem tráviť čas s manželkou a dcérou.  Umenie a hlbšie otázky života ma tiež napĺňajú.

Moje vzory a inšpirácie.

Snažím sa učiť od ľudí okolo seba, pretože mám to šťastie, že moji kolegovia sú plní nadaní a talentov. Okrem toho je pre mňa vždy nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie zakladateľ waldorfskej pedagogiky Rudolf Steiner.