10 dôvodov, prečo poslať svojho učiteľa na Erasmus+

Niektorí možno tušíte, že existujú rôzne výmeny a programy pre študentov, kde majú deti možnosť vypadnúť zo svojej školy a rodiny a zažiť si, že všade je to o tom istom. Aby boli v obraze aj dospeláci, v tomto prípade učitelia, existuje študijný program pre učiteľov, ktorý sa vola Erasmus+. Myslím, že je to pomenované podľa pána Erazma Rotterdamského. Uja, ktorý asi veľa vedel a našťastie sa naňho nezabudlo a jeho meno znie aj po pár storočiach stále dobre. Minimálne pre vládnucich činiteľov a úradníkov európskych inštitúcií. Tí sa za peniaze svojich chlebodarcov (viac v bode číslo 9) rozhodli, že bude dobre, ak sa učitelia „všetkých“ krajín spoja. A v mene Erazma sa im to darí.

Dosť bolo úvodu. Teraz vám vysvetlím, prečo máte byť šťastní, že je váš učiteľ alebo učiteľ vášho dieťaťa účastníkom tohto programu. Ako je to v tejto post postmodernej dobe zvykom, rýchlo a krátko, v desiatich bodoch. Rýchlo pre tých, čo dokázali na hodinách slovenčiny prečítať v čítaní na rýchlosť viac ako 100 slov za minútu. Krátko pre tých, čo čítajú iba nadpisy. Je to v poriadku. Doba je rýchla. Času nie je navyše. Peniaze utekajú. Kamaráti čakajú.

Pozn.1: niekedy píšem dlhé vety a úvody a asociujem bez rozmyslu. Preto pre rýchlejšie povahy, stačí čítať naozaj len nadpisy a dozvedia sa to isté, len sa toľko nezasmejú

Pozn.2: pre tých menej chápavých, niekedy píšem s iróniou a snahou o humor

Pozn.3: niekedy preháňam a napriek tomu je to celé pravda

Pozn.4: niekedy píšem zbytočné poznámky

1. oddýchnutý učiteľ
   

Kto zo žiakov by nechcel mať na hodinách učiteľa, ktorý má dosť síl na to, aby ho nevyhodila z konceptu a perfektne pripravenej hodiny otázka mimo učivo? Učiteľa, ktorý je vyspatý, v dobrej nálade, pripravený vykladať látku a dávať pokyny, ako sa na poriadneho učiteľa patrí. Učiteľa, ktorý si zameditoval, pocvičil eurytmiu a ešte za ranného brieždenia dal 10 km ľahkého behu so svojimi dvoma psami a susedom-kamarátom odnaproti. To všetko pri rieke typu Morava a vyššie. Pripravil raňajky rodine a ešte pri balení desiaty si spolu s manželkou, deťmi a psami zaspievali a zatancovali od radosti len tak. To všetko v útulnom domčeku v osobnom vlastníctve, so splatenou hypotékou. No dobre, tak hypotéku tam nechám. Ale polovica je už splatená. Áno, zasníval som sa. Ale, no dopriali by ste svojim deťom učiteľa s takým ránom? Keď necháme bokom ten mix hnevu s nízkou sebaúctou, zvaného závisť. Ja by som si to ako učiteľ doprial. Bez závisti samému sebe.

No ale „kedže ho nemám a kedže nie som s ním, aspoň zmenšeného si ho nakreslím“ (Keby som mal slona, SPN 1983, str.: posledná). Keď neprší, aspoň kvapká a teda doprajte svojmu učiteľovi, aby sa dotkol niečoho podobného aspoň cez prázdniny a cez školský rok v sebe nosil tušenie, že sa to dá aj inak a „ide tu o čosi viac“. (C.S.Lewis: Problém bolesti). Myslím, že to tušenie môže po takej tretej inkarnácii viesť k zmene a lepším vyučovacím hodinám.

2. nové srandičky na hodinách

Niekedy, keď sme ako žiaci za lavicami počúvali tie isté vtipy tých istých ľudí, najprv sme sa z povinnosti zasmiali, potom už ani tá povinnost nepomáhala a nazývali sme to trápnosť a potom sa to zmenilo na kolorit, klišé alebo „Čo narobíš!“. A po dvadsiatich rokoch na stretávke tomu hovoríme nostalgia alebo „Aspoň dačo si z tých hodín pamätáme.“ (os. pozn.: však pán triedny?). Tým, že na kurze v zahraničí máme možnosť vidieť učiteľov z úplne iných kultúrnych prostredí, (No dobre, zas tak úplne iných nie, všetci sú z matičky Zeme a súčasneho časopriestoru.) Máme super príležitosť naučiť sa nové hlášky a akože vtipy. Ale tiež napríklad aj nové vychytávky. Ja som bol napríklad v šoku, keď nám lektor doniesol nahrávku z ranného vysielania v rádiu o čajkách alebo zápchach, no niečo podobné proste, a pracoval s nami pol hodinu s touto nahrávkou. Alebo ako dokázal nahlas preglgnúť v trápnej chvíli, keď sa mu nespustil link v prezentácii. Áno, aj toto sa môže váš učiteľ naučiť na zahraničnom kurze, kde má denné vreckové 70€. No nie je to bomba? Priznávam, myslím to vreckové.

3. viac kamarátov

Viete, učitelia to majú ťažké, hlavne na dedinách. V škole hráte nejakú formu, morálny vzor, automat na odpovede na otázky: „Prečo je porno zlé?“ alebo „Aký je zmysel života?“ (proste metafyzika vyššieho druhu na chodbách školy). Potom vyjdete za brány školy a môžete byť konečne normálny. Z mäsa a kostí, s chybami a neistotami, emóciami a bolesťami. Učitelia na dedine sú viac viditeľní, tí vypínajú až za bránou domu. Potom si to zlízne pes a milovaní príbuzní. A takúto dvojtvárnosť vám vyčítajú, kde sa len pohnete. Vy pritom len robíte to, čo vám zvykový zákon a strach káže. No a maj kamarátov, keď sa pretvaruješ kade chodíš. Ale na kurze v ďalekom zahraničí človek vypnúť pretvárku môže (alebo aspoň sa o to pokúsiť). Je v spoločnosti ďalších vypínačov a môžu sa spoločne vypínať a vypínať, až sa vypnú, ako sa na poriadneho Slováka, Čecha, Taliana, Španiela, Nemca, Portugalca či „svet Indov“ (Filip, Jaro: Cez okno) patrí. A všetci vieme (globalizácia, sugescia), že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá (porekadlo: slovenské). A „hneď je nás priateľov pod slnkom viac“ (Pa a Pi: planéta mačacia). A tak váš milý učiteľ má kamarátov habadej, a hneď si príde viac človekom, a zistí, že to ani nie je také zlé pretvarovať sa na človeka.

4. zase žiakom

Pre mňa najlepší dôvod, prečo poslať svojho učiteľa na Erazmus. Sedíš v triede, zazvoní (na niektorých školách v kapitalistickom zahraničí stále zvoní na hodiny). Alebo nesedíš v triede a zazvoní. A hneď ti je jasné, čo treba. Treba byť v strehu. Sedieť alebo bežať, podľa toho, kde ťa to zastihne. Lektor položí otázku, a keď vieš odpoveď a máš dosť rokov na to, aby si sa za to necítil trápne, odpovieš. Odpovieš a pridáš vtip alebo svoj názor, ktorý nebude odmietnutý alebo premlčaný. Lebo to sa dospelým nerobí. Lektor má program na dve hodiny bez prestávky (taká epocha na waldorfskej škole vlastne), a tvojou jedinou úlohou je vyplňovať cvičenia, rozprávať sa so spolužiakmi, behať po triede, vytvárať skupinky a presadzovať svoj názor. Ale poviem vám, že po skončení vyučovania sme boli pekne vycucnutí. Bavilo nás to, ale byť žiakom nie je žiadna sranda. A to nás nečakal klavír, hokej, nemčina, ako našich žiakov. Tiež som bol niekedy na hodine mimo obraz, lebo som sa zamyslel a pri mentálnom návrate do triedy som si oživil svoje skúsenosti ako vyzerať neviditeľne a veľmi sústredene. Toto všetko sme si so spolužiakmi učiteľmi veľmi vychutnávali, veľa sme sa smiali a chodili po škole na pivo (skoro ako na strednej, až na tú školu). Ale rozumiem svojim žiakom, že oni to môžu mať inak, lebo školu majú povinnú a nevybrali si ju, nemajú 70€ na deň vreckového a pivo im predajú až od +- 17 rokov.

Vlastne sme si zažili, aké to je byť žiakom bez tých otravných povinností a očakávaní dospelých. Tie už máme v sebe tak hlboko, že ich berieme za svoje a preto vyzeráme tak smutne niekedy.

5. angličtina – nápady z väčšieho sveta

Týmto už neviem, čo presne som myslel, ale asi to, že keď vie človek po anglicky (maďarsky aj rusky) má možnosť dostať sa k väčšiemu množstvu nápadov. Či už ako si nájsť prácu v kuchyni v Liverpoole, alebo ako vyzerá vyrezávanie dvojito pretočených plôch podľa Goetheho. Plus na kurze sme si dali do dropboxu kopu užitočných materiálov, na ktoré sa už nikdy nepozrieme. 

6.home sweet home

Alebo po našom „slovenská rodnááá dedina“. Svoj domov máme proste hlboko pod kožou. V zahraničí to nie je zas také iné ako u nás. Majú tam elektriku, len tie zásuvky vypzerajú inak a musíte si na ne kupovať adaptér za 1 libru. Majú autá, len jazdia na inej strane. Inak je to fakt weird pocit, sedieť naľavo a nemať pred sebou volant. Môžu piť za volantom ako u nás, len sa tak neboja kvôli tomu. Jedlo majú úplne iné a chutné. Keď viete, čo si pýtate. Lebo inak, ako ja, dostanete steak na tretí pokus a džús na druhý. A ostrovná lahôdka „fish and chips“? Je to super, ale keď som si už dával tretíkrát, tak mi došlo, ako sa dá dehonestovať pomerne zdravá ryba a zemiaky, tým že sa to celé obalí v cestíčku a vypraží. A pivo tam čapujú podobne ako u nás pumpy vodu na studniach. Vyzerá to pekne, je to bez bubliniek a nebolí ráno po tom hlava. Ale aj to začne človeku chýbať a už sa teší na tie bublinky a rána doma.

Pozn. mimo tému: vtip Micka, miestneho sprievodcu: „no a keď sme už nemali žiadnych nepriateľov, tak sme sa začali zabíjať medzi sebou. A to nám ostalo dodnes, len sa to volá fotbal a tečie pri tom menej krvi.“

7. učiteľ zistí, že nie je sám a že všetci riešia to isté – správanie, systém a prachy

Kdekoľvek stretnete na newaldorfskom svete učiteľa (globalizujem – zatiaľ som stretol učiteľov z maximálne 15 krajín plus americké filmy), nikto nerieši, čo má v ktorom ročníku učiť, aké je ťažké pripraviť dobrý pokus na chémiu alebo ako predniesť tému demokracia deviatakom. Všetci vravia, aké je to dnes s tým správaním žiakov ťažké, že za nás to nebolo. A nasleduje debata o trestoch a odmenách, systéme dekapitácie žiakov a defenestrácie rodičov. A že nás učiteľov nikto nemá rád, sme sami, podhodnotení, systém je o ničom. Jeden je za centralizáciu, druhý za viac kontroly, tretí za menej kontroly, štvrtý mlčí, lebo vie, že jeho plat je 6-krát nižší ako plat toho za centralizáciu. No a tak váš učiteľ vie, že v tom nie je sám a všade je to rovnako na nič. Ja osobne v tom vidím ako všade, nízku sebaúctu a nekongruentné správanie.

Pozn.: viac v Modeli rastu Virginie Satirovej.

8. projektová dokumentácia

Celá táto esej, je vlastne odpoveď na povinnosť spraviť záverečnú správu z účasti na projekte a publikovať ju. Týmto sa chcem pochváliť, lebo toto vtĺkam svojim žiakom na hodinách dreva do hlavy, samozrejme bez použitia nástrojov, čisto psychickým nátlakom. No a čo vtĺkam? Že sú veci, ktoré sa zmeniť nedajú alebo momentálne nedajú, ale dá sa zmeniť postoj k nim a človek si ich môže užiť s radosťou. Áno, milí bývalí deviataci, myslim tým aj hodinu eurytmie.

Včera, keď som triedil v kotolni knihy, v jednej stálo presne to isté: Sloboda nie je len robiť to, čo ma teší, ale dokázať sa tešiť aj z toho čo robím. Pán Frankl by k tomu tiež mal čo povedať.

9. peniaze naspať

Samozrejme, že nemôžem nechať tému peniaze len tak. Najprv som myslel, že tento môj výlet, je pre vás ako rodičov, čo odvádzate dane, výhodný aj z toho dôvodu, že peniaze ktoré ste dali do európskeho rozpočtu, sa vám, teda mne, vrátia takto naspäť. Ale keďže Slovensko stále viac dostane, ako dá do EÚ, sme Nemcov, Britov a Francúzov dobre prechytračili, lebo dane, ktoré odvádzajú rodičia v Baden-badene, Stratford upon Avone či v Croissante, idú pekne krásne na výlety slovenských učiteľov, aby z nich mohli byť šťastnejší učitelia. A tak z toho majú benefit aj slovenskí rodičia a slovenské deti. Ďakujem pánovi Dzurindovi a jeho kamarátom, že sa o to postarali.

10. lepšie to znie

Internet je plný článkov typu 5 rád, ako sa zbaviť manžela, 25 najlepších polôh na vytvarovanie trapézu ako Rambo, či 1001 najlepších filmov. Rád by som svoje dielo zaradil tiež medzi tieto klenoty, ale deviatka znie veľmi nemoderne, viz. Devět tváří duše, tak bod číslo desať je proste len do počtu.

Martin Kabát, medzi medzinárodným dňom ľavákov a medzinárodným humanitárnym dňom 2015

posl. pozn.: text neprešiel jazykovou úpravou a môže obsahovať vymyslené fakty a logické chyby.