Waldorfská škola v Bratislave

Moralita kontra moralizácia – veľkonočná úvaha

Autor: Miroslava Tagar, učiteľ, 22.4.2011

Vo svojej praxi špeciálneho pedagóga sa stretávam s otázkou ako niektorým deťom sprostredkovať tajomno pravidiel, ktoré dospelí akoby vedeli „odjakživa“ a deti sú nimi trápené a obmedzované. Pravdaže to trochu zveličujem, ale vysvetlite dieťaťu prečo nemá kričať škaredé slová na plný autobus, keď si ich práve vypočulo z úst spolusediacej pubertou hýriacej krásky…

Otázka ako žiakom priblížiť, že konať dobro sa oplatí je vec občas až metafyzická. Veď v súčasnom konkurenciou nabitom svete vzor pre altruizmus a sebaobetovanie nenájdete. A predsa by sme tak radi videli naše deti ako slušne vychované, konajúce v súlade s morálnym kódexom. Alebo so mnou polemizujete? No je to veru ťažké rozhodovať, či ich vedomie morálnosti v skutkoch nebude skôr v živote znevýhodňovať, však?

Ak ste uznali, že by bolo predsa len lepšie, keby v budúcnosti svet plnili ľudia odhodlaní iným ľuďom skôr pomáhať, než ich likvidovať, potom si skúste so mnou položiť otázku – ako na to?

Príkladov na to, ako sa to robí nešikovne a manipulatívne máme vo svojich spomienkach určite neúrekom. Ba možno, ak zalovíte do spomienok oveľa bližších a spomeniete na svoje rodičovské zručnosti, tiež asi nebude veľa tých extra super zásahov, kedy vaše dieťa pochopilo, že je lepšie, keď bude konať dobro pre iných.

Vo waldorfskej škole sa nedávno podarilo zladiť niekoľko dobrých podujatí tak že celkový dojem, je, aspoň podľa mňa, naklonený k tomu dobrému príkladu. Počas veľkonočnej besiedky, ktorá bola mimochodom veľmi milo spevavá, učitelia nacvičili nové piesne na úvod a záver besiedky. Ak ste niekedy počuli viachlasý zbor učiteľov spievať, určite uznáte, že je to mimoriadne pekný príklad toho, že sa oplatí so svojim hlasom niečo robiť. Ani netreba poučovať – veď sa ti to zíde, keď sa budeš trošku snažiť. Na takéto ponaučenie deti prídu celkom prirodzene sami, pretože sa im to páči.

Ďalšou zhodou okolností sa v tomto veľkonočnom sviatku ocitlo vedomie tragédie ľudských osudov vo vzdialenom Japonsku. V dnešnom svete však už nikam nie je veľmi ďaleko. Aj na našej škole sa nachádzajú deti, ktoré majú príbuzných, či známych v tejto krajine. Preto, keď učitelia začali skladať žeriavy z farebného papiera a vešať ich na šnúrky medzi lampami, deti sa okamžite pridali. Školou sa rozšírilo origami majstrovstvo a súčasťou bazára boli aj malé drobnosti z papiera, ktoré si deti vlastnoručne poskladali.
Neboli však jediní – v niektorých triedach sa rôznym, pestrým spôsobom pripomenula téma Japonska- tradície, kultúra, mytológia, deti si zacvičili aikido,…

  • Žiaci z ôsmeho ročníka sami pripravili a predávali sushi na bazári, výťažok z predaja, ktorý otvoril zbierku je 68 EUR,
  • 5. trieda venovala do zbierky svoj zisk z bazára,
  • na výtvarnej výchove pani učiteľka vytvorila s deťmi niekoľko výtvarných  tém. Kaligrafické práce teraz visia na nástenke na chodbe,
  • 2.5.2011 odohrajú ôsmaci tieňové divadlo

A ešte jeden čin prirodzene vedúci k rozvíjaniu morálneho cítenia. – V pondelok v rámci dňa pre Japonsko, učitelia dve hodiny pracovali pre Japonsko. Zbierku finančných prostriedkov posielame konkrétnym ľuďom v Japonsku.

Zároveň si v týchto dňoch pripomíname Deň Zeme. Celá škola bola v pohybe učitelia v plnom nasadení. Všetci žiaci sa aktívne zapojili do čistenia nie len školy, ale aj širokého okolia.
Takže ako na to? Nuž, zrejme len vlastným príkladom…


comments powered by Disqus