Temperament sám o sebe nie je dobrý ani zlý. Môže sa však zvrhnúť do extrému. Vtedy temperament ovláda človeka, a nie naopak. Každý by sa mal naučiť zvládať svoj temperament, a to sa netýka len cholerikov. Veď aj flegmatikovi niekedy môže vzkypieť žlč. Kde sú však riziká jednotlivých temperamentov, ak nadobudnú prehnané rozmery?
Riziko cholerika spočíva v strate kontroly nad svojimi výbuchmi hnevu, ktoré u niekoho prejdú až do zúrivosti, ničenia predmetov, nadávania či dokonca vybitia zlosti na iných ľuďoch. A to slovne či dokonca fyzicky. Neraz si po opadnutí vášní cholerik ani nespomína, čo presne povedal a urobil. Takisto môže byť pre okolie nepríjemná jeho nadmerná netrpezlivosť, prudká snaha o dosiahnutie cieľa, keď „zabudne“ brať ohľad na ostatných, prispôsobiť sa zdanlivo pomalším (ktorí trebárs len potrebujú viac času na premýšľanie). Nečudo, že silný cholerik máva často problémy v sociálnom živote.
Čo pomôže: Učiť sa sebaovládaniu a prijímaniu prekážok. Precvičovať si chvíle uvoľnenosti a pokoja.
Ale aj flegmatik môže svoju uvoľnenosť priviesť do extrému, keď postupne stráca záujem o dojmy z vonkajšieho sveta, až sa ho zmocní otupenosť a nezáujem. Pokiaľ v celkovej apatii tlie ešte iskrička nejakých záujmov, má flegmatik nádej na opakované prebudenie sa. No u niektorých ostáva zachovaný jediný záujem, a tým je radosť z jedla, čo sa zvyčajne prejaví aj na fyzickom vzhľade.
Čo pomôže: Nájsť si nové záujmy a venovať sa im. Pestovať väčšiu vnímavosť voči okolitému svetu.
Sangvinik je síce stále otvorený voči vonkajšiemu svetu, ale element vzduchu v ňom môže prevládnuť natoľko, že začne stále vyhľadávať nové dojmy a nedokáže sa dlhšie zaoberať jednou vecou. Stane sa povrchným a prelietavým, ako keď motýľ lieta z kvetu na kvet a ochutnáva sladký nektár. To sa môže odraziť aj na jeho medziľudských vzťahoch. Tiež môže strácať kontakt s realitou a dospieť k nezmyselným nápadom a konaniu.
Čo pomôže: Usilovať sa doťahovať začaté veci dokonca. Trénovať si pozornosť pri práci, učení i pozorovaní okolia.
Úskalím melancholického temperamentu je ťažkomyseľnosť a depresia. To, že na rozdiel od sangvinika viac premýšľa o sebe a o svete, je v poriadku, pokým to neprerastie do prehnaného zaoberania sa sebou, nedotklivosti a pesimizmu. Nakoniec ťažko prijíma všetko, čo nie je podľa jeho predstáv, dokáže o tom nekonečne hĺbať a ponosovať sa na to. Melancholik má rád samotu, ale ak to aj v tomto smere preženie, odcudzí sa okoliu a ľahko môže prepadnúť depresii.
Čo pomôže: Okrem premýšľania sa zamerať viac na aktivitu. Hľadať aktívne riešenia problémov.
Zdroj: Helmut Eller: Čtyři temperamenty Příručka pro školu i život
