Žiaci 6. ročníka zažili, aké to je vystupovať pred rodičmi, známymi a priateľmi so svojim skoro hodinovým predstavením žonglovania a akrobatiky. Tu sú ich osobné spomienky na toto vystúpenie. Na konci vás čaká ukážka ich zručnosti v krátkom zostrihu.
„Učitelia zvolávajú posledných mojich spolužiakov za oponu a naliehajú na nás, aby sme boli ticho. Nemal som zatiaľ trému, no bol som nepokojný. Zrazu som začul prvé hlasy prichádzajúcich detí a rodičov. Až vtedy som pocítil strach. Všetci moji spolužiaci behali a pripravovali si veci na predstavenie. Ja som sedel na lavičke a pozoroval som rozruch. Všimol som si, ako niektorí spolužiaci vykúkajú spoza opony na valiaci sa dav, ktorý si hľadal miesta na sedenie. Bol som zvedavý, či už prišla moja rodina a tak som sa pridal k spolužiakom. Moji rodičia sa už usadili a moje sesternice s nedočkavosťou pozerali na oponu, kedy sa už otvorí. Po malej chvíľke učitelia povedali, že začíname. Zrazu zhaslo svetlo a náhle zasvietili reflektory. Moja prvá úloha bola otvoriť oponu a v tom mi pomáhala spolužiačka Karin. Pevne som zovrel krídlo opony a čakal som, kým zaznie hudba. Keď zaznel prvý tón, zaťal som zuby. "A ideme" - povedali sme si navzájom pošepky a otvorili oponu. Vbehol som do náraďovne, kde boli aj ostatní. Schytil som svoj prvý nástroj, s ktorým budem vystupovať a pripravoval som sa na to. Prvé číslo boli chodúle a hneď po nich sme išli my. Naše číslo bola rola. Zahĺbil som sa do myšlienok, ako som to nechcel robiť, stále som padal z rolky a teraz s tým idem vystupovať! Chodúle vošli do náraďovne a mňa to vytrhlo z myšlienok. Pevne som zovrel rolu a vybehol som von na javisko. Číslo prebehlo celkom dobre až na nejaké maličkosti. Po tomto čísle môj strach úplne prešiel. Cirkus napokon dopadol dobre. Bol som s ním spokojný. Som veľmi rád, že som sa na cirkuse zúčastniť.“
Daniel Č.
„Začiatky boli pre nás všetkých veľmi ťažké. Mysleli sme si, že náš cirkus dopadne hrôzostrašne. No po viacerých hodinách telocviku a týždňoch trénovania boli naše čísla oveľa, oveľa lepšie. Neustále sme trénovali a boli v strese, aby sme to dotiahli do konca. Bolo už len pár týždňov do cirkusu a naše trénovanie sme zintenzívnili, začali si chystať kostýmy. Navzájom sme si veľa pomáhali a mala som pocit, že tento projekt našu triedu dosť spojil. Týždeň pred cirkusom sme trénovali aj cez epochy, dolaďovali sme čísla, kostýmy, výzdobu...Naša premiéra sa konala vo štvrtok. Každý bol v ten deň veľmi nervózny a plný stresu. Každý sa snažil podať čo najlepší výkon, no niektoré čísla nám nevyšli podľa našich plánov, lebo tréma a dusno v telocvični robili svoje. No aj napriek tomu sme zožali veľký aplauz.V piatok bolo vystúpenie pre rodičov a verejnosť. Tam sa naše čísla vydarili, podľa mňa,ale aj iných perfektne, lebo už sme nemali takú veľkú trému. Náš cirkus dopadol super, vďaka našim učiteľom a samozrejme aj nám. Po skončení nás okoloidúci ľudia, rodičia, známi zastavovali a blahoželali nám k cirkusu. Mal veľký úspech a z toho sme boli nadšení. Keď sme si už aj týmto prešli, v triede sme mali "mini párty", na ktorej bola zábava a super nálada.“
Nina
„Nazačiatku sme cirkus vôbec necvičili, iba keď sme na telocviku mali chvíľu voľna, tak sme si to sami cvičili bez žiadnej choreografie. Potom, ale prišla pani učiteľka Alena Baránová a celý telocvik sme písali na tabuľu, aké čísla by sme tam chceli mať a kto v nich bude vystupovať. Potom sme cvičili iba s nástrojmi, s ktorými sme chceli robiť. A takto to plynulo až do jarných prázdnin, kedy sme už všetci museli mať choreografiu. Už sme aj vybrali meno pre náš cirkus,vyhral ten môj nápad - ŠAPITÓ. Všetci sme hovorili, že to bude ten najhorší cirkus zo všetkých. V týždni, keď sa mal uskutočniť, sme cvičili každý deňpribližne 4 hodiny.A potom prišiel ten veľký deň. Skoro ráno, keď som prišla do školy, už tam niektorí spolužiaci boli. Maľovali sme si tváre, niektoré dievčatá namaľovala aj pani učiteľka Jane.Šašovia sa maľovali špeciálne. Baby si sprejovali vlasy a niektorí chalani tiež.A potom začali prichádzať prví hostia a my sme museli za oponu. Cirkus sa začal! Bol to úžasný pocit - byť na javisku pred toľkými ľuďmi a bolo super, keď tak tlieskali. Keď sa to skončilo, tak za nami ešte chodili aj učitelia aj žiaci a hovorili, akí sme boli super a že sa im páčilo to a to. Na druhý deň sme mali generálku, na ktorej sme všetci sa pohádali. Prišli nás fotiť z nejakého časopisu. Škoda, že prišli na tú najhoršiu generálku zo všetkých.Potom sme sa začali chystať na cirkus pre verejnosť a rodičov. Začali prichádzať prví hostia, a my sme vykúkali spoza opony, či sú tam naši rodičia. Všetkým prišli všetci a potom sa to začalo. Bolo to úžasné! Pri klaňačke nám rodičia priniesli kvety. Po skončení sme mali občerstvenie.“
Vivien
„Ja som prežívala cirkus tak, že keď sme cvičili, nechcelo sa mi robiť niektoré čísla. Ale nakoniec som išla podporiť kamaráta. Keď bolo prvé vystúpenie, tak som mala veľkú trému. Keď som už ale vystupovala, tak tréma prešla a veľmi som sa bavila. Po vystúpení som sa veľmi tešila, žesom to mala za sebou, ale aj som mala z toho veľký zážitok.“
Barborka
„Začala som trénovať čísla, ktoré by som chcela robiť. A najprv mi nešli, ale nevzdala som to a šla som ďalej.Po nejakom čase sa mi to začalo dariť. Keď som mala prvýkrát vystúpiť pred celou školou, tak som sa bála. Jedno číslo som pokazila, ale išla som ďalej a ostatné čísla sa mi podarili. Keď bolo po cirkuse Šapitó, tak som bola rada, že to mám za sebou, ale aj keby sa nám podarilo vystúpiť ešte aspoň raz, bolo by to super. Som rada, že som takéto niečo mohla zažiť!“
Karin
„Keď sme začínali plánovať, kto čo bude robiť, tak som nevedel, v čom budem vystupovať. Saltá sme my chalani chceli cvičiť hneď (aby boli dobré), no pán učiteľ chcel aby sme cvičili akrobaciu.A tak nakoniec sme ich nevedeli tak dobre, ako sme chceli. Postupne sme mali veľa nápadov na čísla a tak sa to tvarovalo.Ešte týždeň pred vystúpením bolo veľa práce. Keď sme prvýkrát vystupovali, tak som mal veľkú trému.Bol som sklamaný, keď to nevyšlo, tak dobre, ako keď sme cvičili.Ale šťastný, lebo to bolo celkom dobré. Keď sme druhýkrát vystupovali, tak som mal menšiu trému.Ale nakoniec si myslím, že nám to ako tak vyšlo.“
Jano
