15teho februára vyrazili z domovského prístavu Bratislava hlavná stanica smer lyžovačka. Chata Bartoška, svah necelú hodinku autobusom od nej -Skalka - naša zjazdovka. Skoro celé Slovensko bez snehu, veľká nedôvera v nás, ale napokon sa ukázali zasnežené kopce aj naša zjazdovka.
S lyžovačkou to teda vyšlo. Po prvom ukážkovom zlyžovaní somárskej lúčky vznikli tri družstvá. Po väčšine našich detí zostával potom na ozajstnej zjazdovke len zvírený sneh a diera v hmle. Niektorí ale predsa potrebovali troška pomoci na dopilovanie štýlu. Veľmi rýchle vznikali samostatne lyžujúce skupinky, dvojice, či vlci samotári. Snowboardisti sa tiež nedali zahanbiť, aj keď tí boli ozaj odkázaní sami na seba. Po prvom hmlistom dni nás ďalšie vítali nádherným a už aj pomerne teplým slnkom. Hmla sa odvážila privaliť už len v stredu, ale ani vtedy sa naši zdatní ôsmaci lyžovačky nevzdali. Všetci síce neboli v úplnej pohode, boli aj otlaky a tlačiace lyžiarky a unavené nožičky...ale napokon si všetci užili pohybu, snehu a slnka.
Lyžovačka ale nebola nosnou témou tohto týždňa. Už sa nám pomaly zdivadelnieva a tak sme mali perný týždeň. Po dopoludňajšej lyžovačke nastalo nacvičovanie. Skupiny, jednotlivci, jednotlivé scény... Z každého kúta sa ozývali repliky, alebo ustaté stony a prosby o oddych. Občas bolo možné vidieť zavreté oči a divadelné postavy sladko spali. Učiť sa text divadla v posilňovni bol nový objav. Až tu, šlapúc do pedálov, poniektorí zo seba dostali to, čo si postava pýtala. Posledný večer bol vyvrcholením nie len tohto týždňa, ale aj snahy od začiatku roka. Prvýkrát zaznela hra celá. Aj keď na niektorých častiach boli ešte scenáre v ruke.
Voľna bolo málo. A počas neho sa sledoval hokej, veď bežala olympiáda. Hral ping-pong či gulečník. Aj schovávačka. Na takej do tmy sa noriacej chate je to celkom romantika. Alebo sa besedovalo na izbách.
Dva dni sme večer strávili v aqaparku v Turčianskych Tepliciach. To bol bonus plus pre všetkých. Tam sa vyšaleli aj tí, čo nelyžovali.
Bolo nám náročne a dobre. A najlepšie na tom bolo, že po príchode z lyžovačky boli JARNÉ PRÁZDNINY!
Fotogaléria
Sobotné dopoludnie nás zastihlo už vo vlaku.
Príprava lyží pod odborným dohľadom pána učiteľa Petra Poláka.
Skalka nás privítala snehom.
Aj hore kopcom pohodlne...
Naša zjazdovka. Pravda, nie jediná. Pobehali sme aj ostatné.
To sú výhľady, čo? škoda, že keď človek švihá dolu kopcom, veľmi si ich neužije a hore kopcom ich má za chrbtom:-)
Vzácne voľné chvíle.
Tak čo, dám to?
Popoludnie v posilňovni s textami divadla.
Zdvihnúť, veta
padnúť, veta
a tak si natĺkame texty do hlavy.
A zároveň spevňujeme svaly.
Alebo aj vybíjame hnev.
Hromadné scény hrmia s posilňovne po celej chate.
A tí, čo vedia svoje texty, majú voľno. Častejšie.
Nad posilňovňou sa tiež usilovne pracuje.
Alebo aj nevládze.
A len chvíľu niet režiséra a už sa tu majstruje s rozbehom didžiny.
Zaslúžená večera.
Bdelému oku režisérovmu nič neunikne. Michal Klučka v plnej pohotovosti. Vie to aj na lyžiach, aj s divadlom. A vo vlaku sme ochutnali z jeho koláčov.
A znova do toho.
Niekedy sa miesto do textu hľadelo kamošovi na chrbát.
Že?
Tak spať pri divadle, to áno. Ale potom, keď už na to bol naozaj čas, nie a nie.
Toto ale je už naozaj, naozaj.
Chceme nechceme, ešte musíme.
Nuž, ťažko hrať umieranie, keď text ešte nie je v hlave...
Náhrada javiska skoro dokonalá.
Triedna učiteľka Alena Klčová sa tiež snažila dňom i nocou.
A Turčianske Teplice chutia nám velice
Že?
Dobre nám spolu pod perinou.
Večer nie a nie spať a ráno nie a nie vstať.
Nelyžuješ? Aj tak sa zdravému vzduchu a pohybu nevyhneš...
V pozadí náš hotel.
