Bc. Veronika Turčanová.

Kto som?

Volám sa Veronika a pochádzam z Bratislavy - presnejšie z Karlovej Vsi - Botanickej záhrady. I napriek tomu, že som v tomto rozprávkovom prostredí nestrávila celé svoje dectvo, považujem ho za svoj rodný domov, na ktorý s láskou spomínam. Mám ukončený prvý stupeň vysokolského štúdia na Univerzite Komenského v odbore liečebná pedagogika a momentálne som dennou študentkou druhého stupňa vysokolškého štúdia na Univerzite Komenského v rovnakom odbore. Súbežne od roku 2021 navštevujem dvojročný seminár podpornej pedagogiky (antropozofická liečebná pedagogika) na Akadémii waldorfskej pedagogiky v Prahe. Vo všeobecnosti vyhľadávam možnosti pre profesijný rast, kam i svoj čas a energiu prednostne investujem. 

Prečo som na WŠ?

Po ukončení bakalárskeho štúdia v roku 2020 som nastúpila na pozíciu asistenta učiteľa na Waldorfskej škole v Bratislave. Po pol roku (2021) som sa stala klubistkou vtedajších prvákov. Strávila som s nimi v klube zvyšok prvého a celý druhý ročník. Odnášam si z týchto dvoch rokov plno krásnych spomienok, nenahraditeľných skúseností a poznania, ktoré človek nadobudne iba pri práci s deťmi. Momentálne zastávam pozíciu asistenta špeciálneho pedagóga a teda sa aj po krokoch približujem k mojej profesijnej orientácii. 

Waldorfská škola mi otvorila množstvo dverí, čo sa manifestuje nielen v príležitostiach, ale najmä v mojom osobnostnom raste. Každý deň sa stretávam s množstvom učiteľov - nielen na fakulte v zborovni, ale aj na chodbách a pri individuálnych stimuláciách/individuálnej činnosti s malými, “nekvalifikovanými učiteľmi”. 

Som vďačná za to, aké zmeny a príležitosti pre učenie sa a rast mi waldorfská pedagogika, antropozofia, kolegovia, rodičia a najmä deti priniesli do môjho života za posledné dva roky. 

Čím žijem? 

Žijem spájaním sa s ľuďmi ako takými, baví ma objavovať a bádať čo sa za každou individualitou, bytosťou ukrýva, odhaľovať jej tajomstvá. Vážim si čas (ktorého nie je dostatok) stráveného s mojou rodinou a blízkymi priateľmi. Prijímam výzvy a príležitosti, ktoré sa mi v denno-dennom živote naskytajú. Snažím sa brať si z nich to, čo ma posunie na mojej ceste ďalej. Občas mám pocit, akoby zanechávali pre mňa stopy, kvapky dažďa, ktoré ešte nestihli vyschnúť na chodníku. Akoby také signaly, “tu buď pozorná.” Veľa sa učím - nielen z kníh. Snažím sa venovať samej sebe (self-development self-care) najmä načúvaním a prijímaním. Momentálne ma sprevádza heslo, ku ktorému sa ma moja mama snažila vždy viesť: “Buď ticho a načúvaj”. Uprimne, je to pre mňa výzva. Neviem si vybrať, ktorá časť je tá náročnejšia :)

Rada sa nechávam unášať poéziou, či už som v roli čitateľa, poslucháča alebo tvorcu. Momentálne ma obklopuje (doslova) najmä odborná literatúra (psychológia a jej odvetvia, terapeutické prístupy - najmä biblioterapia, knihy o traume, liečebnej pedagogike, antropozofií…), no mám rada svetovú aj povojnovú literatúru či rozprávky a menej siahnem po súčasnej literatúre. Poväčšine na poličkách drieme množstvo kníh, ktoré čakajú na moment, keď ich otvorím pri šálke bylinkového čaju. Ak sa najde časopriestor, tak rada trávim čas na výletoch do prírody, pohybom ako takým a rozširovaním svojich obzorov a zručností. 

Nabíjajú ma stretnutia a spolupráca v pracovnej skupine “Future Shapers” zastrešenou hlavnými lídermi Antropozofickej rady pre inkluzívny a sociálny rozvoj. Rada sa nechávam  inšpirovať všetkým vôkol mňa a každou bytosťou bez ohľadu na vek alebo jej skúsenosti. Som zberateľ citátov a pekných myšlienok. Tieto dva citáty vo mne rezonujú posledné dni a to práve preto, lebo v nich nachádzam obrovskú múdrosť.

“Človek nemusí všetkému rozumieť, musí sa ale vedieť pozerať.”

“Pokiaľ človek bude vnímať a vážiť si dôstojnosť dieťaťa, tak si sám vlastnú ponechá.”