Už je to tu zase... Už zase sa pretriasa, či Waldorská škola môže ostať v sieti škôl, alebo nie. Už zase sa deti nemôžu učiť a rodičia sústrediť na svoju prácu, lebo musia riešiť, či škola, do ktorej chodia, sa nebude rušiť. Mám chuť už občas skríknuť: „Prosím, nechajte nás v pokoji sa učiť!“
Keď som dávala dieťa na Waldorfskú školu, urobila som tak preto, že polroka sme chodili do obyčajnej základnej školy. Výsledok? Dcéra sa prestala usmievať, prestala rozprávať, smiať sa, žiť. Len skleslo sedela na gauči, ruky spustené nadol a z jej tváre zmizla všetka radosť zo života. Dostávala zlých macíkov, lebo nebola aktívna, nehlásila sa, neodpovedala učiteľke na otázky. Hanbila sa totiž. Za to bola patrične potrestaná na vrchole tabuľky ako zlé dieťa.
Rozhodli sme sa zmeniť školu. Waldorfskú som vybrala na základe doporučenia priateľka, ktorá mi povedala: „Učitelia tam deti vítajú podaním ruky, rozprávajú sa o nich, často vedia o problémoch dieťaťa skôr než ja! A navyše, v ktorej škole sa podľa teba učitelia každý týždeň radia, ako deti čo najlepšie učiť, čo zlepšiť a čo nie?“
Dlhé roky som písala o školstve, pretože som viedla prílohu denník SME Škola a rodina. Poznala som všetky školy, ich výhody a nevýhody. A rozhodla som sa pre Waldorfskú školu.
Keď sa hanbila, učiteľ ju nasilu nenútil odpovedať. Rozprával sa s ňou často, trieda jej tlieskala, keď sa na niečo odvážila. Po polroku rozkvitla a začala sa znovu usmievať. Škola jej išla výborne, úlohy si robila zodpovedne, do školy sa pripravovala, aj keď sa v nej neznámkuje. Tento rok sa dostala na základe svojich vedomostí na výberové gymnázium na Tomášikovej v Bratislave. Je to mladá, sebavedomá dáma – po hanblivosti takmer niet stopy! Opýta sa, keď ju niečo zaujíma, nerobí jej problém vystupovať pred ľuďmi. Keď boli nedávno žiaci z Waldorfskej školy v istom múzeu, na všetko sa pýtali, o všetko mali záujem. Pracovníčky múzea sa opýtali: „Z akej školy sú tieto deti? Keď prídu z ostatných škôl, nasilu si všetko poprezerajú, a len sa zabávajú, nič ich nezaujíma. Vaše zaujíma všetko, toľko otázok sme hádam ešte nedostali!“ A učiteľky hrdo odpovedali: „Z Waldorfskej!“
Do Waldorfskej školy chodí aj moja druhá dcéra, ktorá je tento rok deviatačka. Má mnohé poruchy učenia, avšak nikto jej v škole nevyhadzuje na oči, že je iná ako ostatní žiaci. Učitelia sa jej venujú tak, aby nestratila chuť učiť sa a nezatrpkla na školu.
Za toto všetko budem Waldorfskej škole navždy vďačná. Kiežby takýchto škôl bolo čo najviac! Žiadne známky sektárstva ani nič iného som v škole za tých 10 rokov nezbadala. Viem, že sa na školu sťažovalo niekoľko rodičov. Ani ja som vždy nebola so všetkým spokojná. Ale to je normálne!
Aj na ostatných školách sa rodičia sťažujú, ak sa im niečo nepáči. Prosím, opýtajte sa pán Tužinského zo štátnej školskej inšpekcie, ktorý vám rád porozpráva o problémoch na bežných základných školách. A skúste riešiť tie, lebo tých je určite viac a týka sa to oveľa viac detí, než tých 200 na waldorfskej škole!
A aby som povedala aj niečo v číslach:
Zo 400 rodičov boli doteraz nespokojní 3! To je aké „vysoké“ číslo??? Svedčí o spokojnosti rodičov na Waldorfskej škole
Posledné tri roky sa WŠ umiestnila v Testovaní 9 na prvých priečkach slovenských škôl. Svedčí to o úspešnosti vzdelávania na tomto type školy
Žiaci z WŠ vedia čítať s porozumením, hľadať súvislosti, neučia sa len slepo verklíkovať obsah učebníc a bezducho odrapotať učivo. Nie je to práve to, čo hľadáme aj na štátnych školách?
Napriek nestálym kontrolám, inšpekciám, overovaniam a preverovaniam sa na WŠ nenašlo nič, čo by potvrdzovalo údajné sektárstvo či iné „zlé veci“, pre ktoré by mala byť WŠ zatvorená.
V triedach je v priemere 20 detí (v bežnej škole 15-17), a škola by mohla niekedy otvoriť aj dva prvé ročníky, toľko žiakov sa do nej hlási. Hovorí to o škole, ktorá má nejaké problémy?? Hovorí to skôr o záujme rodičov o tento typ vzdelávania.
Nemyslíte, že je načase dať tejto škole pokoj? Veď jej výsledky hovoria samé za seba. Ja hovorím len jedno: Prosím, nechajte už deti učiť sa a nepodrývajte ich istoty tým, že každý rok budete hovoriť o zrušení školy. Neprospieva to ani deťom, ani rodičom. Túto školu si vybrali, za touto stoja, s touto sú spokojní. Riešte problémy tam, kde sú, a nie tam, kde ich umelo vyvolávate.
Ďakujem!
Mgr. Soňa Rebrová
