Vážená
redakcia,
je tragédiou tejto spoločnosti, že sa nedokáže zbaviť svojej malosti, predsudkov, strachov a zápecníctva, na ktoré pred 80-timi rokmi tak jasne poukázal náš veľký kritik Alexander Matuška. Nedokážeme to ani dnes, v dobe otvoreného sveta a začlenenosti do Európskej únie, ktorou sa ináč úplne nekriticky oháňame. Trasieme sa strachom pred novou skúsenosťou, inakosťou myslenia, slobodnou iniciatívou a ochotou jednotlivcov niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Pre vlastnú zaslepenosť nie sme schopní vidieť pravdu a z pozície moci ju radšej pošliapeme, aby ju nebodaj nestihli uzrieť ostatní.
Ministerstvo školstva sa vo svojom dokumente Súbor nástrojov na podporu pedagogických inovácií otvorene hlási k „diverzite a k decentralizácii“, „k priamej podpore inovačným programom podporujúcich rozvoj kľúčových kompetencií“, „k účasti občanov, rodičov na záležitostiach výchovy a vzdelávania,“ ale po tom, čo sa nájde hŕstka ochotných a obetavých pedagógov niečo nové realizovať, sú overované a kladne hodnotené inovačné programy ukončené a nechané zapadať prachom. A netýka sa to len waldorfskej pedagogiky, ktorá práve vďaka preukázateľne dobrým výsledkom v oblasti preverovaných vedomostí v testovaní deviatakov, v oblasti osobnostného rozvoja a životných kompetencií ako aj vo vysokej miere spokojnosti rodičov so školou, už 12 rokov bojuje o svoj „život.“ Ako je možné, že u nás ministrom „za nesprávnu cestu“ vyhlásená waldorfská pedagogika bola ocenená organizáciou UNESCO za svoj humanitný prínos? Alebo na Slovensku nezáleží ani na humanite, ani na výsledkoch, lebo “ katolíckym kruhom“ na trnavskej univerzite (páni Pupala a Kaščák) a okolo Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (pani Humajová-Zimenová) za výdatnej podpory sektársky mysliacich bojovníkov proti sektám v podobe Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt, OZ Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt leží v žalúdku Steinerova antropozofia? A obdariť pedagogiku sektárskym rúchom je aj vďačná novinárska téma, ktorej sa rado chytí nejedno médium, hlavne ak ho osloví „skupina nespokojných občanov“ v podobe stále tej istej, už 10 rokov jednej nespokojnej pani Novákovej-Vinczeovej. Ako objektívne môže byť odborné hodnotenie waldorfskej pedagogiky, keď Vedeckú radu pri Štátnom pedagogickom ústave , vedie pán Pupala a Kaščák, a väčšina jej členov je spojená s prostredím práve trnavskej katolíckej univerzity? Alebo si naozaj myslíme, že absolventi waldorfských škôl ako nórsky premiér - Jens Stoltenberg , Karl Otto Pohl - bývalý prezident Národnej banky Nemecka, Dr. Andreas Schleicher - riaditeľ divízie pre indikátory a analýzu Riaditeľstva pre vzdelávanie pri OECD či herečka Jennifer Aniston sú nebezpeční sektári a obmedzení hlupáci?
Je už len smutnou bodkou za týmto ideologickým honom na čarodejnice, že sa k nemu z hľadiska abstraktnej racionality pridal aj intelektuál pán Šebej na základe povrchného čítania z kontextu vytiahnutých úryvkov z textov umelecky mysliaceho R.Steinera - bez skutočnej znalosti waldorfskej pedagogiky. Analýzu spoliehania sa výlučne na rozumovú logiku podal vo svojej skvelej eseji Maniak katolícky intelektuál: G. K. Chesterton v knihe Ortodoxia: „Všade vládne názor, že fantázia, najmä kontemplativna fantázia, je nebezpečná duševnej rovnováhe človeka... Fantázia nevedie k šialenstvu. Čo v skutočnosti k šialenstvu vedie, je rozum. Nezbláznia sa básnici, ale hráči šachu. Šalejú matematici a pokladníci; zriedka tvoriví umelci. Ako sa ešte ukáže, neútočím v žiadnom zmysle na logiku, tvrdím len, že toto nebezpečenstvo tkvie v logike, nie vo fantázii... Poe bol napríklad naozaj morbídny; ale nie pre svoje básnické nadanie, ale preto, že mal zvlášť analytického ducha.“(Preklad do slovenčiny X.Č.)
PhDr. Xénia Činčurová, PhD., rodič a učiteľ na waldorfskej škole
