Takmer presne pred rokom, cez prázdniny sme sa stretli v škole. Tu je na to spomienka:
Počasie pri žatve bolo nevyspytateľné a príliš nám neprialo.Kvôli premenlivému počasiu sme žatvu prekladali dvakrát a dúfali sme, že nakoniec sa to podarí v suchom počasí. Ale pršalo a lialo, lialo a pršalo. Nálada však bola veselá. Vraj teplú a suchú žatvu má každý, ale tá naša bola iná, originálna...
Pšeničku sme zožali netradičným spôsobom: kosáky veľmi nepomohli, lebo steblá boli navlhnuté a mäkké. Trhanie z hliny a potom dodatočné ostrihávanie korienkov nožnicami sa javili ako najefektívnejšie, hoci veľmi pracné. Dočasným humnom je teraz naša bývala tretiacka trieda. Pšenicu sme v tenkých vrstvách rozložili na plachty alebo opreli stojato o lavičky z chodby, čím vznikli dlhočizné stanové útvary a tie sme nechali v prievane triedy. Priniesli sme aj veľký ventilátor, ktorý pomohol lepšie presušovať. Cez noc pšenica krásne vyschla a tak sme zrnko zachránili. Kruhové hradisko, ktoré spoľahlivo strážilo úrodu do žatvy rozobrali usilovní ockovia. A tak sme všetci, triedna učiteľka Renata Kubečková, deti a rodičia s ľahkým srdcom vykročili v ústrety prázdninovým dňom.
A čo bude ďalej? Mlátenie, osievanie a nakoniec pečenie chlebíka. Ale to už novom školskom roku.
„Chlebík náš každodenný daj nám dnes.....“
zvolili doteraz netradičný – medosoľný chlebík. Tento chlebík nekvasí pomocou kvasníc, ale proces prebieha v spolupôsobnosti dvoch protikladných látok, medu a soli. Na miesení sa podieľali 4 skupiny, ktoré potom s nedočkavosťou čakali, ako bude chlebík vyzerať a chutiť.
Šíriaca sa vôňa z pece nedala deťom sústrediť sa pri učení. Finálnym výsledkom boli 4 utešené bochníky. Chlebík sme slávnostne porozdeľovali a ochutnali. Bol hustý, príjemnej chuti. Štvrtáci sa podelili aj s mladšími tretiakmi a pohostili aj piatakov, šiestakov a učiteľov školy, pričom zarecitovali aj túto krásnu báseň:
Nesieme Vám chlebík teplý, voňavý,
S kôrkou hnedou ako zem.
Je to pre nás darom božím,
Mať ho na stole každý deň.
