Waldorfská škola v Bratislave

Mokrá žatva - spomienka na minuloročné prázdniny.

Autor: Renata Kubečková, učiteľ, 18.6.2013

Takmer presne pred rokom, cez prázdniny sme sa stretli v škole. Tu je na to spomienka:

Počasie pri žatve bolo nevyspytateľné a príliš nám neprialo.Kvôli premenlivému počasiu sme žatvu prekladali dvakrát a dúfali sme, že nakoniec sa to podarí v suchom počasí. Ale pršalo a lialo, lialo a pršalo. Nálada však bola veselá. Vraj teplú a suchú žatvu má každý, ale tá naša bola iná, originálna...

Pšeničku sme zožali netradičným spôsobom: kosáky veľmi nepomohli, lebo steblá boli navlhnuté a mäkké. Trhanie z hliny a potom dodatočné ostrihávanie korienkov nožnicami sa javili ako najefektívnejšie, hoci veľmi pracné. Dočasným humnom je teraz naša bývala tretiacka trieda. Pšenicu sme v tenkých vrstvách rozložili na plachty alebo opreli stojato o lavičky z chodby, čím vznikli dlhočizné stanové útvary a tie sme nechali v prievane triedy. Priniesli sme aj veľký ventilátor, ktorý pomohol lepšie presušovať. Cez noc pšenica krásne vyschla a tak sme zrnko zachránili. Kruhové hradisko,  ktoré spoľahlivo strážilo úrodu do žatvy rozobrali usilovní ockovia. A tak sme všetci, triedna učiteľka Renata Kubečková, deti a rodičia s ľahkým srdcom vykročili v ústrety prázdninovým dňom.

A čo bude ďalej? Mlátenie, osievanie a nakoniec pečenie chlebíka. Ale to už novom školskom roku. 


„Chlebík náš každodenný daj nám dnes.....“

9. októbra sa zo štvrtej triedy do celej školy rozniesla lákavá vôňa pečeného chlebíka. Bolo to slávnostné zavŕšenie veľkého ročného cyklu od zasiatia obilia, cez žatvu, mlátenie, previevanie, zomletie na múku, až po vymiesenie cesta a upečenie. Hlavnou šéfkuchárkou bola Danica Ondrušová, ktorá si najprv s deťmi zopakovala ako zrnko prešlo všetkými živlami a dobrou prácou, kým sa k nám v podobe múky dostalo na stôl. Na pečenie sme si 

zvolili doteraz netradičný – medosoľný chlebík. Tento chlebík nekvasí pomocou kvasníc, ale proces prebieha v spolupôsobnosti dvoch protikladných látok, medu a soli.  Na miesení sa podieľali 4 skupiny, ktoré potom s nedočkavosťou čakali, ako bude chlebík vyzerať a chutiť. 

Šíriaca sa vôňa z pece nedala deťom sústrediť sa pri učení. Finálnym výsledkom boli 4 utešené bochníky. Chlebík sme slávnostne porozdeľovali a ochutnali. Bol hustý, príjemnej chuti. Štvrtáci sa podelili aj s mladšími tretiakmi a pohostili aj piatakov, šiestakov a učiteľov školy, pričom zarecitovali aj túto krásnu báseň:

Nesieme Vám chlebík teplý, voňavý,

S kôrkou hnedou ako zem.

Je to pre nás darom božím,

Mať ho na stole každý deň.


comments powered by Disqus