Keď sa tíško otvorili dvere a vstúpil do triedy učiteľ prác s drevom Peter Heriban, deti ešte nič netušili, no keď sa za ním začali postupne vynárať postavy veľkých siedmakov, s ktorými majú naši prváci priateľstvo od začiatku školského roka a v rukách držali hračky, prekvapením až stíchli!
Priala by som v tu chvíľu byť v prváckej triede každému, aby videl tie rozžiarené tváre detí, keď pred nich nastúpili "ich siedmaci" s vlastnoručne vyrobenými drevenými koníkmi, panáčikmi, autami, hojdačkami...
To, že na nich pracovali v dielni celý školský rok a v jeho závere im ich osobne prišli venovať je pre deti vzácnym darom, pretože už teraz, po takmer roku vo waldorfskej prvej triede si i ony samé vyrábajú malých škriatkov či domčeky a poznávajú koľko vynaloženého úsilia je potreba aby niečo pekné mohlo vzniknúť.
Veľmi pekne ďakujeme siedmakom a pánovi učiteľovi za tú možnosť vidieť, kam snaha a vôľa môžu rásť.
A na hračky dáme pozor, sú neustále v niečej opatere! :)
