V čase polročných prázdnin v škole prebiehal seminár o utváraní školskej záhrady pod vedením Oldřicha Hozmana, architekta organickej architektúry. Tento seminár bol pokračovaním seminára zo septembra, kde sme si určili spoločné ciele:
Čo všetko potrebujeme v záhrade, čo potrebujeme dotiahnuť: jazierko, altánok, domček.
Čo nám chýba: chodníky – jedlá záhrada – jedlé kríky, chodník k domčeku, pocitový chodník okolo altánku, okružný chodník okolo záhrady, prepojenie chodníkov, odpadkové koše, hojdačky, miesto na sadenie- vyvýšené hriadky, amfiteáter pred domčekom na malé divadelné vystúpenia, kde zadná časť bude vyvýšená hriadka v tvare "rohlíka", "papraďorárium" ( pre 5.r. na pozorovanie ), kúsok pralesa – príroda to potrebuje, priestor pre zvieracích obyvateľov záhrady – kopec s konármi, kopec s kameňmi, využitie dažďovej vody, vonkajšie WC,vonkajšie umývadla ( vpredu, vzadu), klubovňa, kolkáreň, lavičky, ošetrenie koreňového systému, indiánska sauna.
V septembri sme hlavne riešili chodník k domčeku, napojenie chodníkov, vyvýšené hriadky. Najprv sme pocitovo hľadali vonku miesta, kde by sa mohli niektoré chodníky a hriadky nachádzať. Snažili sme sa precítiť sme náladu miesta, či je skôr aktívna alebo skôr pokojná. Potom sme modelovali model 1.100 z prírodnej plastelíny.
Na februárovom seminári sme sa zamerali na dotiahnutie až do detailov miesta okolo jazierka – prívodného potôčika, sedenia – s pontónom, chodníka, vŕbového prístrešku terajšej 4. Triedy. A do podrobností sme urobili model pocitového chodníka okolo altánku a využitie dažďovej vody zo strechy altánku. Modely sú urobené z hliny v mierke 1:50.
Potom sme už v malej skupinke doladili sedenie v altánku, technické aj dizajnové predĺženie strechy altánku, nakoľko doň prší, vstupný prístrešok do domčeka. Výsledkom sú skice stolov, lavíc, tvar prístrešku a technické riešenie niektorých detailov. Altánok vznikol ako miesto pre pokojné činnosti v klube alebo outdoorové vyučovanie a keď sa nám podarí dotvoriť vnútro aj okolie, konečne naplníme, pre čo je určený.
Prečo sme to všetko absolvovali? Aby sme vytvorili spoločný obraz, čo chceme v záhrade s deťmi robiť, aby sme navzájom sa vypočuli, zdielali, vysvetlili vznik niektorých nápadov, aby sme potom aj podľa týchto myšlienok zhmotňovali do dreva, kameňa, hliny,..a vytvorili spoločný priestor na oddych, vyučovanie, pozorovanie prírody počas ročného kolobehu, prácu s rastlinkami, umelecké vyžitie, na tvorivý priestor pre deti aj dospelých.
Niektorí kolegovia odpovedali na otázky:
1. Čo Vás oslovilo pri spoločnej práci?
2: Čo Vás potešilo, čo bolo pre Vás ťažké?
3. K čomu Vás to priviedlo a čo som z toho odniesol/sla?
1.Nádej na uskutočnenie ideí.
2. Potešila ma veľká efektívnosť práce. Som presvedčený, že hlina je prostriedok, ktorý takúto efektívnosť umožňuje. Nebadal som, že by pre mňa niečo bolo ťažké. Myslím, že aj vďaka Oldřichovmu ľudskému moderovaniu práce.
3. Doteraz netušené inšpirácie - pre vyciťovanie kvalít priestoru, pre možnosti vzájomnej spolupráce, ako aj pre praktickú predstavu o možnostiach pocitových chodníkov.
Slavomír Lichvár
1.Páčilo sa mi, keď sme si spoločne prechádzali všetko, čo by sme chceli v záhrade mať. Dozvedel som sa genézu niektorých projektov a pomohlo mi to urobiť si predstavu, ako môže naša záhrada v budúcnosti vyzerať.
2. Tiež bola výborná spoločná práca na modeli jazierka, ako sa postupne menil a formoval prispením nás všetkých. Osobne som s výsledkom veľmi spokojný, nie je tam nič, s čím by som nesúhlasil, alebo čo by sa mi nepáčilo. Ostáva len dúfať, že sa nám to podarí čo najlepšie aj zrealizovať.
3. Celkovo môžem povedať, že aj keď na začiatku sa mi do toho veľmi nechcelo, tak ma to veľmi rýchlo vtiahlo a som veľmi spokojný s tým, čo sa nám podarilo vytvoriť. Myslím, že spôsob, akým Oldřich pracuje, je veľmi podnetný a inšpiratívny.
Peter Polák
1.
Páčilo sa mi ako
sme sa spoločne sústredili na prácu a boli sme v nej
tvorivo zahĺbení.
2. Potešila ma profesionalita a odbornosť Oldřicha, ktorý nás celým procesom
viedol.
3. To, že tento kus našej záhrady dostal od toľkých ľudí
takú plnú a koncentrovanú pozornosť sa iste prejaví na
jeho kvalite. Opäť sme zistili, že spolu dokážeme zapracovať, rozmýšľať v
širokých súvislostiach a vytvorili sme krásny model. Teraz už môže prísť aj tá
najťažšia fáza = proces samotnej reálnej realizácie, ale hlavne dlhodobé
opatrovanie už vytvoreného diela. Tak si držme palce.
Zuzana Bugárová
1. Spoločná práca pri tvorbe makety záhrady mi prišla ako veľmi sociálna, stmeľujúca činnosť, kde sa spojili naše vízie a pretavila do hmotnej podoby.
2. Potešil ma spoločný tvorivý duch, ktorý nemáme možnosť často prejaviť v tak kolektívnom počine. Vnímala som napríklad zrelaxovaný, pravidelný a hlboký dych niektorých ľudí. Bolo pôsobivé ako nám pod rukami spočiatku beztvaré dielo naberá na podobe a detailoch. Pomyslela som si, že sme ako malí bohovia pri tvorbe sveta. A čo bolo ťažké? Skôr trochu zložité - doťahovanie niektorých protinázorov, kde sme sa okresávali. Ale aj to prebiehalo vo veľmi kultivovanom duchu.
3. Potvrdila som si na živo " v priamom prenose", že iba spoločnými aktivitami a snahou a porozumenie bude naše jedinečné kolégium prekvitať a bude živé. Krásne plány pre deti dávajú tvorbe ďalší a vyšší rozmer, ktorý ma naplňuje spokojnosťou a hrdosťou.
Odnášam si aj otázky, či tak krásny a pestrý projekt odolá skúškam detskej zvedavosti, hravosti a tvorivosti. (napr. rozhadzovanie kameňov mimo chodníkov). Či napríklad pri behaní nebudú zakopávať o časté "krajníky", držiace piesok, kameň atď v chodníkoch.... Možno by som ešte potrebovala odpovedať na tieto otázky.
Renata Kubečková
1. Čo ma oslovilo pri spoločnej práci?
Jasný cieľ našej spoločnej tvorivej práce.
2. Čo ma potešilo, čo bolo pre mňa ťažké ?
Potešilo ma spojenie, jednota, záujem, radostivosť a spoločné nadšenie tvoriť tu a teraz. Proces, kde sila ducha zjednotila naše vedomie a skrze naše ruky vniesla do hmoty spoločnú ideu pre naše DETI. Bolo pre mňa ťažké napriek mojim vnútorným procesom a nevoľnosti udržať vedomie v jednote. Aj sa mi to nepodarilo a nakoniec som musela odísť si ľahnúť a nechať priestor mojim procesom nech odznejú.
2. Ku čomu ma to viedlo a čo som si z toho odniesla? Viedlo ma to k vete ,, V jednote je sila" ktorú som aj pocítila pri spoločnom tvorení. Odniesla som si radostný pocit s dobre vykonanej práce, nadšenie z tvorivej práce a motiváciu tvoriť a budovať naďalej pre DETI.
Lucia Piršelová
1. Oslovilo ma hlavne vedenie Oldřicha. Akým spôsobom vyciťuje a následne reaguje na naše rozdielne pohľady a zároveň nás nasmeruje na to spoločné. Deje sa to v pokoji ale zároveň v radostnej atmosfére. Má oči a uši pre každého jednotlivca a zároveň aj pre celok. Kvality hodné nasledovania.
2. Potešila ma veľká účasť mojich kolegov. S akým entuziazmom a záujmom sme sa zaoberali témou, ktorá je teraz v náplni mojej práce. S akou koncentráciou a pozornosťou sme pracovali na modeli jazierka. Cítila som až bázeň z Božieho Tvorenia, veľkú silu a čoho všetkého sme schopní, ak to robíme spoločne.
3. Po seminári som nemohla spať, taká som bola naplnená silou, radosťou. Cítila som veľkú podporu zo strany kolegov, že dielo bude dokonané. Mali by sme takto riešiť aj iné veci – spoločnou sociálno-umeleckou prácou. Možno by sme boli prekvapení, čo všetko dokážeme!
Tatiana Maťová
