Tretiaci na našej škole celý rok pozorne sledujú pranostiky, sviatky a pripomíname si často krát už aj zabudnuté zvyky našich predkov. Dnes už máme iné rituály ako voľakedy. Zložité pravdy sa tiež dajú šíriť jednoduchými prostriedkami. Symbolický jazyk ľudových zvykov nepozná generačné bariéry a je zrozumiteľný aj deťom.
Jedným z takýchto zvykov je aj vynášanie Moreny. Pochádza ešte z predkresťanských čias. Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Zároveň symbolizovala aj túžby ľudí premôcť dlhú zimu a neduhy s ňou spojené. Jej spálenie, hodenie do vody, alebo len vynesenie 
preč z dediny malo zabezpečiť definitívny odchod zimy, prinavrátiť silu zeme a znovuoživenie prírody. Na Slovensku sa tak robilo podľa regionálnych zvykov na Smrtnú, alebo Kvetnú nedeľu (dva alebo tri týždne pred Veľkou nocou). Preto aj v tretej triede vyvrcholili prípravy na túto udalosť práve v tomto období.
Drevenú konštrukciu z palíc v tvare kríža sme s deťmi pevne omotali slamou a vytvorili tak telo Moreny. Vytvorili sme jej aj šaty na mieru z rôznych kusov látok. Chvíľu s nami ešte pobudla v triede, ale v pondelok po Kvetnej nedeli (18.4.) sa jej čas naplnil. V ten deň bolo skutočne už cítiť silu jari. V našom sprievode sme radi privítali aj prvákov. Aj oni sa rýchlo naučili jednoduchú pieseň, ktorá spolu s ostatnými vyprevádzala Morenu. Tú si na čele sprievodu z ruky do ruky podávali tretiaci, aby ju každý aspoň kúsok cesty mohol niesť. Jej púť skončila na ohnisku, kde dúfame, že spolu s ňou zhoreli aj posledné zvyšky zimy – hoci, ktovie, čo na nás ešte v máji chystajú traja zamrznutí bratia.
