21.1. – 27.1. 2011 by ste vo waldorfskej škole márne hľadali piatu triedu. Teda, vlastne, triedu by ste našli. Ale v nej – nikto. Piataci si vyrazili do školy v prírode. Troška netradične. Veď škola v prírode je záležitosť konca roka. Ale, zmena je život a zdá sa, že táto sa vydarila.
Vyrazili sme vo štvrtok ráno od školy mikrobusom. Do prívesu a kufra sme zbalili batožinu, lyže lyžiarky a helmy – naši rodičia predsa vedia, čo patrí k povinnej výbave na svahu. Po nejakých tých troch hodinkách sme boli tam. Horský hotel Hájnice neďaleko Vadičova. Ale ešte nie sme na mieste. Pokus vyviezť nás aspoň na spodné parkovisko prebehol veľmi dobrodružne. Mikrobus sa začal šmýkať. Vodičovi sa ho podarilo zastaviť až po hodnej chvíli. Deti disciplinovane vystúpili a kým sa podarilo vyložiť aj batožinu, mikrobus sa znova vybral dolu kopcom. Šofér ho ledva dobehol. Ale, napokon všetko dobre dopadlo a my sme mohli ísť pozrieť, kde to vlastne strávime týždeň.
Hotel krásny, parádne izby s dverami na kartu, jedáleň len pre nás…. A keď sme poobdivovali naše štvorhviezdičkové ubytovanie, vybrali sme sa na prieskum von. Ďaleko sme nezašli. Z lyžiarne sme pobrali lopaty, požičali si hotelové sane a boby a skúšali sa spúšťať po jemne zasnežených briežkoch pod hotelom. Napokon sme zakotvili na detskom vleku, kde bolo najviac snehu.
Nuž a čo sa ešte v takej škole v prírode robí? Podľa názvu je to škola. Tak sa aj učí. Prebrali sme tému osobný a úradný písomný styk, telefonát a keďže doba nám pokročila a my chceme držať s ňou krok, tak aj SMS. Na tieto aktivity bola švp ako stvorená. Písať list rodičom, pohľadnicu, SMS, telefonovať… a to všetko prakticky a hlavne zmysluplne. Deti boli preč od rodičov a tak sa vyučovanie stalo potrebnou realitou. Veď komunikovať s najbližšími, keď s nimi nie sme, je vec prirodzená. Dokonca aj žiadosť nabrala formu reality, keď deti chceli zmeniť večerný program a ja som požadovala žiadosť písomne so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane odôvodnenia. Len termín odpovede bol zredukovaný. Po tridsiatich dňoch by moja odpoveď už nebola relevantná:-).
Škola v prírode je, ale nie len o škole, ale aj o prírode. Tak sme sa, kým nenapadol sneh, sánkovali a lopatovali a od nedele lyžovali. Boli sme na prechádzkach, lebo obsahom vyučovania bola aj orientácia v priestore s následným kreslením máp, vrstevnicami, azimutom…
Hotel mal aj bazén a ten sme tiež využili každý deň. Ako relax po lyžovaní padol veľmi dobre. Vírivka bola teplučká a svaly si v nej mohli oddýchnuť. Jeden deň sme využili aj saunu. V rámci popoludňajšieho odpočinku si deti na izbách písali denníky. Tematicky v ňom precvičovali už prebrané učivo. Predchádzajúci deň mali popísať formou rozprávky, bájky, zveršovať, … Neobišlo sa to ani bez nočných šou. Väčšina detí bola unavená a spali perfektne. Ale na jednej izbe sme mali dievčatá s chrobáčou fóbiou. A zrovna v ich izbe mali lienky svoje zimovisko. A tak som každý večer šla loviť nejakú teplom prebudenú lienku a vrchol programu bol, keď pán učiteľ Heriban otvoril aj druhé krídlo dverí a tam zimovali hádam všetky z celého šíreho okolia.Oslávili sme tam aj narodeniny, ku ktorým nechýbala torta. Nuž, popracovali sme, zašportovali si, nasmiali sme sa, oddýchli sme si a vo štvrtok sme rýchlikom dorazili na hlavnú stanicu. Živí, zdraví, celí.