Svetielka v tme alebo Všimnúť si, pomôcť a podeliť sa

Poznáte legendu o svätom Martinovi?

Cválajúc na svojom krásnom bielom tátošovi si všimol premrznutého žobráka, uľútostilo sa mu ho, zastavil a keďže nemal peniaze, vytasil meč, sňal z pliec plášť, ten presekol na polovicu a jeden diel dal žobrákovi.

Tento príbeh počúvajú naši žiaci v tomto čase v rôznych obmenách, pretože zastaviť sa, keď sa ponáhľame za svojimi povinnosťami, zbadať toho, kto potrebuje našu pomoc a ešte sa aj nezištne podeliť s tým, čo máme, je dnes veľká vzácnosť. Napriek tomu sa vždy oplatí pripomínať, že máme možnosť by v živote takto šľachetný.

Sviatok nezištnosti si pravidelne okolo 11. novembra pripomíname lampiónovým sprievodom. Svetielka žiariace v tme sú ako naši priatelia, ktorí sa s nami podelia, keď to potrebujeme.

Sprievodu predchádzala aj príprava - výroba lampiónov a pečenie podkovičiek, príprava výzdoby školy.

Žiaci si lampióny vyrobili z rôznych druhov papiera alebo zo zaváraninových pohárikov obdrôtovaním, maľovaním. Tento rok sa posilnila medzitriedna spolupráca medzi siedmym a tretím ročníkom a medzi druhým a deviatym ročníkom, kde starší žiaci pomáhali mladším pri ich výrobe. Dievčatá z ôsmej a siedmej triedy spolu s niektorými maminami upiekli podkovičky.

Tohto roku sprievod začal netradične v záhrade školy pri altánku Za spevu martinských piesní sa svetelný had presunul do parku - kde zazneli piesne po ročníkoch za sprievodu gitary aj fláut a odtiaľ naspäť do školy. Medzitým sa už úplne zotmelo a povetrím leteli slová piesne: "Už zotmelo sa a fúka a vietor si pieseň brúka.  Martin svieť nám pochodňou, nech môžme kráčať za tebou." Po doznení poslednej piesne deti mali pohľadať  podkovičky, ktoré stratil Martinov kôň. Hľadanie v tme bolo obtiažne, ale deti podkovičky našli a podelili sa s nimi aj s ostatnými účastníkmi sprievodu - učiteľmi, rodičmi, starými rodičmi a niektorými absolventmi našej školy. Svetielka svietiace v tme nám ukazujú ako stať lepšími, šľachetnejšími.