Túto epochu je dobré
zaradiť tak, aby v čase roka, niekde pred ňou, bola chémia. V
chémii sa totiž v tomto ročníku venujeme horeniu a odpadným
produktom horenia a zároveň kyslosti a zásaditosti, a to sa dá
pekne využiť v biológii. Nám sa to takto podarilo a aj naša
previerka na záver niesla názov oboch predmetov. Aj na tomto malom
príklade je možné vidieť, ako sa na waldorfskej škole snažíme
o podanie učiva celistvo a v súvislostiach a aj toto by mohol byť taký maličký
argument na miske váh za jedného učiteľa na čo najväčší počet predmetov.
Epocha obsahovala 4 hlavné oblasti, ktorým sme sa venovali: vzduch, zem, voda, oheň.
Nie je to po prvýkrát počas školskej dochádzky, kedy sa žiaci stretli s témou živlov. V tomto ročníku ale téma pokročila k ich uchopeniu cez sústavy alebo presnejšie, ako sme so svetom spojení vďaka našim sústavám?
Začali sme vzduchom a dýchacou sústavou. Aj toto je predmet, kde sa dá robiť veľa pokusov alebo výpočtov. A tak sme začali tým, koľko vydržíme bez vzduchu?
Pokus začal veľmi rozpačito. Bolo to
samé „fúj, ja si teda nenamočím tvár do vody po niekom inom“
a „to je nehygienické“, ale napokon v nich prevážili vedci nad
fajnovkami a niektorí to dali aj viackrát.
Podobne sme zisťovali množstvo
normálneho výdychu, maximálneho výdychu,
vitálnu kapacitu pľúc... a vďaka týmto vedomostiam sme mohli aj zistiť, koľko vydržíme všetci v triede bez vetrania. A keď už sme to vypočítali, dokázali sme si, že to bude vlastne ešte dlhšie, lebo vieme bez zadusenia dýchať aj vzduch, ktorý sme už vydýchli.
Pokusmi sme zistili aj to, kde máme pľúca a nakreslili sme si dýchaciu sústavu.
Zem a jej súvis s tráviacou sústavou vám je už určite jasný. Odkiaľ berieme potravu? Aké ríše sa musia obetovať, aby sme my mohli žiť?
Tu to bolo s pokusmi ťažšie, nikto nechcel na oltár vedy obetovať svoju stolicu :-)a tak sme zostali viac v teoretickej rovine a v spoľahnutí sa na to, že si žiaci preskúmajú svoje produkty samostatne.
To, čo sa ale urobiť dalo, boli výpočty. Čo a koľko za deň zjeme? Koľko je to za mesiac? Za rok? Ozaj, viete to? Ak nie, skúste si tieto pozorovania a výpočty urobiť. Sú naozaj podnetné a zaujímavé.
Nuž tak sme sa vybrali na púť za
potravou. Prvá zastávka sú ústa. Čo v nich máme? Jazyk, zuby a
slinné žľazy. Dobrý priestor na hygienickú vsuvku - význam
čistenia si zubov.
Ako ide potrava ďalej? Jednoduchý pokus – zhltnite celý cukrík, alebo nepožuté sústo a o pažeráku viete všetko. Potom žalúdok, o tom, čo sa tam deje sa ešte občas dozvieme, ak si odgrgneme či jedlo vyvrátime a potom – už len tma. Nevieme nič. Len občas počujeme škvrkot a tajomné dunenie. A potom už len výsledok vnútornej práce, ktorý vidíme v tej intímnej miestnôstke, aj to len ak sa pred spláchnutím pozrieme do misy. Čo sa deje medzi tým?
Nuž tu nám neostáva nič iné, len veriť vedcom, že to vybádali dobre. Pozrieť sa dnu, ako to funguje by mohlo byť životu nebezpečné. A tak si nakreslíme tráviacu sústavu a spomenieme si aj nejaké žľazy s vnútorným vylučovaním.
Voda a ľudský organizmus sú zviazané
s vylučovacou sústavou. Ale, samozrejme, nie len s ňou. Veď ak sa
pozrieme lepšie na človeka, je to len vrece tekutín v koži, plus
nejaká tá kosť. A tak túto časť začíname čajovaním, veď je
december, chrípky zúria v plnom prúde, tak taký bylinkový čaj
nemôže byť na škodu. A tak sa učíme a popri tom popíjame.
Koľko kto vládal za epochu vypiť? Koľkí zrazu museli ísť na
toaletu aj počas hodiny? Koľkokrát ideme za deň? Koľko asi
vyčúrame na jedenkrát? Na toto sa našťastie dobrovoľník našiel, a tak nám táto informácia nezostala zahalená tajomstvom. A znova
výpočty a pokusy. Koľko vypijeme? Ako z nás tekutiny odchádzajú?
Lebo zďaleka to nie je len moč! A tak dýchame na sklo, aby sme
zistili, že v dychu je voda vo forme pary, obiehame školu aby sme
zistili, kde všade sa potíme... Nuž a premýšľame a hľadáme,
kde všade sa tá voda v nás zdržiava.
No a nemenej dôležité je, aká je voda vo svete, a ktorú môžeme piť. Tvrdá, mäkká, slaná, sladká...
Popri tejto vylučovacej sústave sa pozrieme aj na rozmnožovaciu sústavu, keďže jej vývod je u chlapcov ten istý, ako pri vylučovacej sústave. Neriešime technické detaily, skôr sa zameriame na zázrak zrodu nového života a zodpovednosťou s tým spojenou.
A tak si meriame teplotu, robíme tabuľky, beháme okolo školy a mrzneme na ľadovom vzduchu, aby sme zistili, čo a ako našu teplotu ovplyvní. Aj tepelnú fóliu sme vyskúšali a popri tom spomenuli zásady prvej pomoci a kedy je ju dobré použiť.
Oblečenie je tiež téma hodiaca sa k výskumu.
A už nám zostalo len porozprávať sa o spánku a jeho význame. Tu sa z našich vedcov vykľujú celkom slušní tmári a chcú riešiť napríklad svoje sny. Celkom zabudli, že nie som jasnovidka, ale len ich učiteľka. :-)
Zdá sa vám, že je ten článok poňatý nevážne? Nuž v takom duchu sa niesla celá naša epocha. Veľa smiechu, veľa fujkania, veľa údivu a čudovania sa. Nezabúdajte! Sme v siedmej triede. Bez humoru ste stratení. A, previerka na konci epochy dala za pravdu tomuto štýlu. Mala dve časti. Jedna – moje otázky a druhá – napíš, čo si si zapamätal. Po zrátaní je väčšina triedy nad 100%. Slušné nie?
