Kurz modelovania

Waldorfský učiteľ je tvor neustále pracujúci na zdokonalení seba, či priestorov okolo seba. A tak sa traduje celkom reálny školský vtip: Na otázku, "Čo budeš robiť cez víkend?" či: "Čo budeš robiť cez prázdniny?" sa waldorfký učiteľ opýta - "A to je čo?" Máloktoré prázdniny sú pre nás prázdninami a máloktorý víkend víkendom. Líšia sa snáď od pracovných dní len tým, že nemáme pri sebe deti. 

Tak to bolo aj tento víkend. 23.2.2013 sa v škole zišla partia učiteliek školy na kurze modelovania. Je to téma začínajúca v treťom ročníku a pokračujúca potom už ďalej. Tento víkend sme sa venovali  tretiemu a štvrtému ročníku. A vyzeralo to takto:

Po rozhovore v kruhu, sme si povedali skúsenosti s modelovaním. Kedy je ho vhodné dať v behu roka, akým spôsobom sa dá robiť, aké má kto s touto témou skúsenosti. 

Potom sme sa pustili do meditatívneho modelovania. Vytvorili sme dvojice a so zaviazanými očami každý chvíľku modeloval ten istý tvar, ktorý sme si podávali. Len rukami sme vyciťovali, čo tam kto urobil a ako by sa malo pokračovať. 

A po tejto predpríprave sme sa pustili do toho. Všetko, čo majú prejsť deti sme si prešli aj my. Samozrejme v skratke. Do jedného dňa predsa len nemožno vložiť celé dva roky. 

Najskôr sme sa naučili pripraviť si hlinu na modelovanie. A potom sme sa pustili do základného tvaru - do gule.                                                  Z nej sme sa naučili vytvárať misky.  

Ďalej sme sa venovali zvoncu, Je to ten istý tvar ako miska a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to to isté, ale rozdiel je tu obrovský. Miska sa robí vtláčaním otvoru do gule a zvonec vytláčaním. Je to vlastne ten istý postup, ale úplne iný výrobok aj úplne inak postavený. V konečnom dôsledku je aj jeho služba ľuďom diametrálne odlišná. Miska sa napĺňa niečím dobrým, či pekným a zvonec zvukom šíriacim sa zhora do priestoru. Miska leží a prijíma a zvonec visí a rozdáva. 

Konkávne a konvexné tvary pokračovali ďalej tvorbou jaskyniek. Zimných - Betlehem, či jarných - semená rašiace zo zeme

Ďalším modelovacím krokom je vajce. Samozrejme, stále je základný tvar guľa. Pretiahnuť ale jej jeden koniec symetricky a presne do tvaru vajíčka nie je vôbec vec jednoduchá. Vnútorne sú v tomto tvare dve gule, z toho jedna menšia, schované v jednotnom plášti. 

 Z vajíčka je to už len krok k rôznym druhom semien.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           

Po zrne, ktoré je mimochodom veľkou témou tretieho ročníka, lebo tu žiaci prechádzajú epochou Od zrna k chlebu, sme prešli na hviezdy. Tu sa veľmi jasne dalo pociťovať tvorenie zvonka a zvnútra. Vytláčanie a vtláčanie lúčov hviezdy je veľmi jasné spojenie konkávnosti a konvexnosti. 

Tým sme ukončili tretí ročník a vykročili, lepšie povedané vymodelovali sme sa k štvrtému. Štvrtáci sa po prvýkrát stretávajú s epochou Človek a zviera. Zvieratá pozorujú, popisujú, maľujú, kreslia, píšu o nich svoje vôbec prvé projekty a samozrejme, modelujú ich. Celému procesu modelovania predchádzalo kreslenie a spomínanie si na to, ako ktoré zviera vyzerá.

 Východiskový tvar zostáva guľa, ktorá sa vytláčaním mení na kvapku a hneď tu máme ježka, či myšku. 

                           Ak vytláčaním urobíme gule dve a zároveň vytiahneme krk dostaneme vtáčika.

Ak krk nevytiahneme, môže sa zrodiť zajko, či iné zvieratko. Spočiatku priliehajúce k zemi, potom sa možno naberie odvaha na jeho vyzdvihnutie. 

  Modelovať od rána do večera bol veru poriadny zaberák a všetkým účastníkom sa určite dobre spalo. Nie len od únavy, ale aj z pocitu dobre vykonanej práce. Pekný seminár, na obmedzené množstvo času dobre vystavaný. Najpotešujúcejšie však môže byť, že ho viedol náš bývalý učiteľ Ján Glemba. Hádam teda už aj na Slovensku zistíme, že máme medzi sebou dosť kvalitných ľudí, od ktorých sa môžeme čo-to naučiť a že nie sme odkázaní len na pomoc a podporu zo zahraničia.