Pre waldorfský účebný plán je charakteristické, že je pomerne prísne založený na vývojových fázach dieťaťa. Dieťa, ktoré vstupuje do 11. roku života, vstupuje zároveň do jedinečného obdobia, ktoré môžeme obrazne označiť ako zlatý rok detstva. Vývojová kríza 9. roku života už bezpečne pominula, a výzvy 12. roku sú ešte otázkou budúcnosti. Pohľad na dieťa ukazuje, že do jeho rysov vstupuje nevšedná harmónia. Fyziologicky dokonca na krátky čas dochádza k akejsi "zlatej miere" medzi dychom a pulzom, ktorá sa najviac za celý život priblíži pomeru 1:4. Pozorný pohľad nenecháva vychovávateľa na pochybách: Dieťa je vo svojej momentálnej konštitúcii obrazom gréckeho ideálu krásy.
Vo vzťahu k vyššie spomenutému sme sa aj my, tohtoroční piataci, ponorili do gréckej kultúry. Veď aká je len krásna a vznešená! Spevný charakter starej gréčtiny povznáša dušu z malicherností všedného života k nádherným obrazom živej fantázie. Bohovia, héroovia a ľudia sa stretávajú pri ohromných činoch pretkaných neústupným ponaučením samotného života. I my sme tak mohli vstúpiť do tohto úchvatného sveta prostredníctvom recitácie veršov, spevu, hry, či tanca. Obohatením nám boli i kreslené formy gréckych meandrov, v ktorých sa zračia zákonitosti krásy, symetrie, presnosti a primeranej miery.
Ako to už u detí v tomto veku býva, poznávanie je pozoruhodné iba vtedy, keď ho ešte stále dopĺňa štedrá dávka činu. Áno, piataci sú ešte stále malými ľuďmi veľkého činu. Preto nech by už bola učebná látka v laviciach akokoľvek zaujímavá, na pohyb sa nechytá! Vybehnúť z triedy na telocvik, kde čakajú olympijské disciplíny starých Grékov: behy, zápasenie, hod oštepom a diskom, je jednoducho paráda. Disciplíny v deťoch oživili slová olympijskej prísahy, ktorú sme sa v priebehu roka naučili, a ktorá vo voľnom slovenskom preklade z nemčiny znie:
My, deti z Delf,
sme sa zišli k pocte Dia.
Počas uplynulých desiatich mesiacov
každý z nás usilovne trénoval.
Teraz stojíme s prísahou
pred tebou nesmrteľný Zeus.
O česť sa v zápase utkať,
o česť sa v zápase utkať
chcú občania Delf.
Hlasno nás zvoláva hlas,
už čakajú na nás hry.
Čestne zápasiť chceme
a vrátiť sa ako víťazi.
Prečo práve z nemčiny? Veď olympijské stretnutia waldorfských piatakov sú organizované v rôznojazyčných krajinách. Okrem nemecky a anglicky hovoriacich aj v Maďarsku i Čechách. Dôvodom pre nemčinu bol v našom prípade dlhoročný družobný vzťah so školou Rudolfa Steinera v Schönau an der Triesting, ktorá tento rok organizovala Waldorfské olympijské hry už 19. krát. Nuž a prečo sa na olympiádu nevydať rovno na bicykloch!
Prvé rozhovory o bicyklovačke sa na rodičovských stretnutiach nezaobišly bez zdravej skepsy. Sto kilákov pre piatakov nie je práve málo. Našťastie aj v našej triede sa nájdu tatinovia, ktorí sa pre príležitosť pohybu pre svoje deti dokážu rýchlo zapáliť. Svoje nadšenie pre cykloturistiku pretavili aj do činu pri hľadaní a prípravách najvhodnejšej trasy. V príprave sa podarilo uskutočniť cyklotrasu od Starého mosta do Danubiany na vodnom diele Čunovo a späť. Celkovo sme vtedy s deťmi prešli 45 km. Táto vzdialenosť sa ukázala aj ako naše triedne kondičné maximum. Iste, v každej triede sa nájdu “rýchle blesky”, pre ktorých je 40 kilometrov taká milá rozcvička. No idea spoločenstva v sebe nesie skutočnosť, že tak ako sa tí najslabší vyvíjajú na príklade šikovnejších, tak i tí najnadanejší musia nachádzať sociálnu silu počkať na tých menej nadaných, slabších. Napokon bude to neskôr v živote inak? Načo tráviť nezmyselne veľa času hľadaním suseda, ktorý mi bezpodmienečne vyhovuje? Oveľa praktickejšie je nachádzať v sebe silu pochopiť toho druhého, aj keď je akosi zásadne iný než som ja.
Z prípravných jázd sa neskôr v triede vyvinuli praktické matematické úlohy na výpočet priemeru. Rovnako dôležité bolo nájdenie tej optimálnej trasy, ktorá v našom prípade pozostávala z cesty autobusom na trase Bratislava - Schwechat a z 30 km malebnej cyklotrasy v sprievode východných Álp zo Schwechatu do Schönau an der Triesting, do dejiska olympiády.
Tu na nás popri obdivuhodne zvládnutej organizácii pobytu a výbornom jedle pre 360 detí a približne 50 sprevádzajúcich dospelých už čakala olympijská myšlienka v duchu Starovekého Grécka: Nechci prekonať súpera, prekonať môžeš iba sám seba! Práve pre zmiernenie egoizmu nášho každodenného deti nebojovali za svoje triedy, ale za grécke mestské štáty polis: Delfi, Atény, Téby, Itaka, Trója, Sparta, Helos...Polis je pre mňa na každej olympiáde najkrajším zážitkom. Inak tomu nebolo ani tento rok: 36 detí z trinástich rôznych škôl hovoriacich štyrmi rôznymi jazykmi: slovensky, nemecky, chorvátsky a slovinsky. Všetky vo veku “vystavanom” v gréckom kánone. Jednoducho nádhera! Každá disciplína pre nich bola tá najdôležitejšia. Bez ohľadu na to, či šlo o tréning alebo súťaže “na ostro”. Deti sa s vervou púšťali do maratónu, zápasenia, šprintov, ťahania vozov... Človek mal naozaj možnosť okúsiť chuť nefalšovanej detskej vôle, nezištnej a čistej, ako keby sa Starí Gréci na chvíľu premiestnili do našich čias. Nikdy nezabúdajúc pred samotným zápolením pozdraviť svojich dobrodincov:
Buďte pozdravení, Olympania!
Demeter, Zeus, Poseidón,
Hádes, Hestia, Héra,
I vy, Diove deti:
Ty Artemis, Palas Aténé,
Áres, Héfaistos, Apolón, Hermés,
I ty radostná Afrodíté!
