V decembri sme
sa, okrem iného, doplavili s Aeneom do Itálie a dozvedali sa, ako to
bolo so založením Ríma, ovládnutím Stredomoria, Rímskou ríšou, púnskymi vojnami
či prvými cisármi. Už vieme, prečo majú Rimania ako symbol mesta kapitolskú
vlčicu, prečo oslavujú kapitolské husi, kto bol Spartakus i prečo
prekliali titul kráľ. Hádam Vás veľmi nepopletieme našimi úlohami,
v ktorých sme sa zamýšľali, čo by bolo, keby to bolo nejak inak.
Kubko
Keby sa Aeneas rozhodol zostať v horiacej Tróji, tak by ju určite hasil a
odrážal útoky. Ale po nejakej dobe by už bol unavený a vymyslel by lesť.
Podpálil by grécke lode. Pozbieral by zostávajúcich bojovníkov a nakoniec by
vojnu vyhral. Zabitých protivníkov by pochoval a pred Tróju by postavil
výstražnú skalu s lebkou Achilla a nápisom: “Takto dopadne každý, kto nás bude
chcieť napadnúť!“ Aeneas by bol spravodlivým a dobrým vládcom na dlhé obdobie a
vybudoval by Trójsku ríšu. Vojtech Zamarovský by nemusel hľadať stratenú Tróju,
lebo by to bolo mesto, ktoré by existovalo až do dnešných čias, ako napríklad
Rím.
Anna:
Staroveký časostroj
Vrátime sa na
chvíľu do čias, o ktorých rozprávajú staré mýty. Vrátime sa do Kartága, kde
Aeneas stojí pred veľkou dilemou: Láska mu káže zostať v Kartágu u kráľovnej
Didó, do ktorej sa zamiloval, ale najvyšší boh Jupiter mu prikazuje, aby sa
plavil ďalej hľadať novú vlasť v Itálii. Čo je silnejšie? Láska alebo rešpekt
pred bohmi? S ťažkým srdcom a slzami v očiach vykročil Aeneas k lodiam.
Vystúpil na loď a dal pokyn k plavbe. Nechcel sa pozrieť späť, smerom ku
Kartágu, aby sa nerozhodol zostať, preto stál chrbtom k mestu a pozeral na šíre
more. Vtom z pevniny začul bolestný výkrik: Aeneas! Otočil sa k pevnine, a
to bola chyba. Zazrel Didó so slzami v očiach zúfalo hľadiacu za odchádzajúcimi
loďami a nešťastne vykríkol: Didó! V tej chvíli sa vrhol do mora a plával k
pevnine. Láska zvíťazila. Aeneas vyliezol na breh, vzal Didó do náručia a odniesol
ju do mesta.
Viete si predstaviť čo si o tomto myslel Jupiter, ktorý sa na toto celé pozeral
a bol rozhodnutý zasiahnuť? Veď Aeneas
nemôže zostať v Kartágu! Veď by nebol založený Rím! No vtom do paláca
vtrhla Venuša, Aeneova matka, vrhla sa Jupiterovi nohám a prosila ho, aby
dovolil Aeneovi zostať v Kartágu. Po chvíli Jupiter podráždene sľúbil, že
to dovolí. A tak Aeneas dlho a spokojne žil v Kartágu a tam aj zomrel.
O mnoho a mnoho generácií neskôr sa narodili dvojčatá, Aeneovi potomkovia,
Romulus a Remus. Keď boli dospelí, Remus vymyslel a zostrojil časostroj.
Všetci ho považovali za blázna, najmä jeho brat Romulus. Jupiter sa jedného dňa
rozhodol, že Venuši už vyhovel, ale teraz treba založiť Rím. A tak sa jedného
dňa prisnil Romulovi sen o tom, čo sa stalo Aeneovi a čo sa malo stať.
Zrazu Romulus vedel, že to musí napraviť. A vedel aj ako. Použije časostroj!
Vedel tiež, že brat mu ho dobrovoľne nedá. Preto sa uchýlil k strašnému činu.
Pod rúškom tmy sa prikradol k bratovi a zabil ho. Zobral časostroj, nastavil ho
na dobu, kedy žil Aeneas v Kartágu. Chvíľu nevedel, čo sa deje, všetko
okolo neho letelo obrovskou rýchlosťou. A zrazu sa ocitol pred Aeneovým
palácom. Hnev a odvaha v ňom vrcholili, dostal sa cez stráže a vtrhol do
paláca, vybehol až hore k Aeneovmu trónu, zatriasol ním a vrieskal:
„Praotec Aeneas! Čo tu robíš? Užívaš si lenivý život s kráľovnou Didó, zatiaľ
čo ja mám teraz v Itálii zakladať Rím! Poslúchni vôľu bohov a plávaj do
Itálie!“ „Samozrejme, ak je to vôľa bohov...“ odpovedal Aeneas. Vzal so sebou
Didó a odplával.
Romulus sa vrátil časostrojom do Itálie, kde založil Rím. Potom všetko
pokračovalo tak, ako to už poznáme.
Jasmínka:
Aeneas dostal príkaz od najvyššieho boja boha Jupitera, aby opustil Kartágo, a
tým sa vzdal svojej lásky ku kráľovnej Didó. Aeneas celú noc nespal, rozmýšľal,
čo má urobiť. Poslúchnuť boží príkaz a odísť od svojej milovanej, či
neposlúchnuť? Celú noc nad tým hútal a došiel k záveru, že bude lepšie
poslúchnuť, aby ho nestihol boží hnev, lebo tým by ohrozil i Didó. Ráno
prikázal mužom nakladať lode a sám sa pobral Didó oznámiť, že musí odísť. Keď
to Didó počula, prepukla v plač, prosila ho, sľubovala mu večnú vernosť,
no Aeneas bol neoblomný. Didó s plačom utiekla k pobrežiu a spytovala sa
Jupitera, prečo im to robí. Jupiter neodpovedal. Kráľovná zbadala jedného z
vojakov a spýtala sa ho, kedy sa chystajú odplávať. Dozvedela sa, že keď bude
slnko najvyššie. Utekala do paláca za svojou komornou, prikázala, aby z
kráľovskej pivnice doniesli prázdny sud od vína, vnútro vystlali ovčou
kožušinou a navrchu urobili väčšie otvory.
Slnko pomaly stúpalo stále vyššie a vyššie a Aeneas so svojou družinou kráčal
k palácu rozlúčiť sa. Didó vyzerala z okna a prikázala sud odniesť za roh
hlavnej sály. Keď prišiel Aeneas k Didó, objala a pobozkala ho na rozlúčku. So
slzami v očiach kráčal k lodiam. Kráľovná vliezla do suda a vojaci ho odniesli
na loď ako dar - kráľovské víno. Keď si už bola kráľovná istá, že sú ďaleko,
otvorila sud a Aeneovi div oči nevypadli od údivu. Splnil jej prosbu, prikázal
otočiť lode späť ku Kartágu. No neskôr kúsok ďalej, v Itálii, spolu založili
Rím.
Alica:
Remus vyhral nad Romulom, ale Romula nezabil (bol dosť mierumilovný a nepatril
k ľuďom s krvilačnou povahou, chcel byť dobrým človekom). Romulus odbehol do
neďalekej dedinky, stretol krásnu dedinčanku Eleanis, zobral si ju za manželku
a spolu s jej strýkom Leom si otvorili bylinkáreň. Romulus v noci tajne chodil
k rieke Tiber loviť ryby a strieľal z luku do starej borovice. Niekedy mal
výčitky kvôli svojej slabosti a porážke v súboji s Rémom a Eleanis ho často
vídala, ako od zlosti skákal do studeného Tiberu. Potom musel ísť na druhý deň
do lesa a sekať drevo na oheň, lebo keď prišiel uzimený a mokrý, spotrebovali
všetko, čo mali doma.
Medzitým Remus radostne vládol. Pre jeho lásku k nepárnym číslam mal 15
liktorov, obyvatelia boli nazvaní podľa jeho matky Rhei Sylvie: - reoscelenti,
epajtovia a aldajci. Rada starších mala 101 členov, lebo v ten večer, keď
počas slávnosti uniesli Sabínky, uniesli omylom aj múdreho starca Balbada, ten
sa stal uznávaným dedkom vševedkom, bylinkárom (obchodoval s Romulom, kým to
Rémus nezistil), tiež pisárom a Removým radcom. Starec Balbada mu aj pomohol v
jeho nerozhodnosti a mesto nazval Rema Viacus.
Prepísala a drobné korektúry
urobila
Ivana Bartovičová
