V piatej triede deti prebrali nižšie rastliny, huby, riasy machy, lišajníky, prasličky, paprade a ihličnaté stromy. A v šiestej sú to kvitnúce rastliny, stromy a kry.






Sústredili sme sa na stromy, ktoré nás reálne obklopovali. Boli sme pod Sitnom, pri Počúvadlianskom jazere, kde sú lesy zmiešané a našli sme tam najmä hrab a dub. Okolie jazera je kultivované, tak sa tam vyskytla aj lipa, čerešňa, jabloň, buk...ale najmä to, čo tam naozaj patrí, keďže je to vodný ekosystém, teda vŕba. Mali sme široké spektrum od vetrom opelivých po hmyzom opelivé.

Naša práca mala vždy dve roviny. Teoretickú a praktickú. Ďalšia vec, na ktorú som sa snažila dbať bol čas noci. Teda hodiny vyzerali tak, že sme si porozprávali o strome, potom sme ho vyhľadali, pozreli list, kôru, tvar koruny...a na druhý deň sme sa vrátili k tomu, čo sme sa dozvedeli. Okrem toho sme teoreticky nazreli do vnútra stromu, mohli sme pozorovať a zapísať ekosystém lesa a jeho poschodia.

Po návrate do školy sme dokončili tému les a strom, spoznali sme stromy nášho dvora, 
a pozreli sme sa bližšie na kvitnúce rastliny. Naďalej sme pokračovali v pozorovaní, na školskom dvore nám na kvitlo dostatočné množstvo exemplárov. Pozorovaniu sme venovali našu rannú časť epochy. Teda, začínali sme vyučovanie na dvore a nie v triede.

Popri tomto všetkom sme spoznali užitočnosť rastlín. Zistili sme, aká obrovská škála našich potrieb je rastlinami pokrývaná. Drevo a výrobky z neho, oblečenie, jedlo, liečivá, vzduch...

No a neoddeliteľnou súčasťou tejto témy je hmyz, najmä opeľovače. To bola ďalšia téma, ktorej sa v súčinnosti s rastlinami nemožno nevenovať. Pozreli sme sa do vnútra hmyzích spoločenstiev a ako najdôležitejší opeľovač nás zaujímala najmä včela. Svet hmyzu je obrovský a tak sme doň nazreli cez najzaujímavejších jedincov. 


Na túto epochu plynule nadväzuje epocha zemepisu s podnebnými pásmami. Je možné ňou začať a z podnebných pásiem prejsť na botaniku. Toto je čiste záležitosť triedneho učiteľa a situácie v konkrétnom roku a konkrétnej triede. Teda botanika ako taká nezostane vytrhnutá z kontextu, ale je začlenená do svetového systému a jednoznačne vztiahnutá k človeku, zvieratám, zemi. Lebo, nielen človek má úžitok z ríše rastlín. A ríša rastlín tu nemôže stáť sama, ale potrebuje ríšu zvierat, zem, vodu, vzduch, slnko a človeka.
