Waldorfská škola v Bratislave

Návrat do detských čias alebo ak chceš pochopiť dieťa, hraj sa!

Autor: Miroslava Okuliarová, učiteľ, 17.3.2014

Tento hlavný zámer spojil, 11.3. na intuitívnych hrách s Petrom Živým, učiteľov i rodičov, aby sme preskúmali, ako prežívajú svet deti každý deň. Ako sme sa vzdialili od neho potlačovaním svojej spontánnosti, 

pocitov radosti na úkor povinnostiam a slovíčku „musím“.

Deti sú od narodenia tvorivé a radostné, nemusíme ich tomu učiť. Avšak radosť je niekedy i hlučná, divoká a to už nám dospelým veľakrát nevyhovuje ;-). Čo sa deje so zadržiavanými pocitmi? Ukladajú sa v tele, nevyužité. Vzniká u dieťaťa informácia:  „ Vyjadrovať pocity, i pozitívne, je nebezpečné.“

Sám Rudolf Steiner, zakladateľ waldorfskej pedagogiky, na svojich stretnutiach s vtedajšími učiteľmi, nabádal, aby sa učitelia hrali. Jedno z jeho zlatých pravidiel bolo: „Učiteľ sa má snažiť o sviežu náladu. Nezaschnúť a nezakysnúť! O to musí učiteľ usilovať.“Tak vyšlo hŕstke pedagógov , ktorá sa spolu začala hrať a skúmať svet detí, že detstvo nie je také ružové ako sa zdá. Počas tohto obdobia vznikajú u detí traumy, ktoré im dospelí  vytvárajú nevedomo. 

Aby bol učiteľ dobrým učiteľom, mal by sa vedieť vcítiť do dieťaťa. A ako sa to dá autenticky? HROU, ktorá nás sprítomňuje byť TU a TERAZ, uvádza nás do stavu otvorenosti, radosti, ale aj zraniteľnosti. V hre sa ukáže aj keď nám niečo nejde, sme pred ostatnými úplne „nahí“. A skúšame to opäť a znova ako deti :-). Na to je potrebné vytvoriť pre deti bezpečný priestor. Ukázať im, že aj my sa môžeme mýliť. 

Názov intuitívna pedagogika (vychádzajúca z antropozofie a princípov waldorfskej pedagogiky) pochádza aj z podstaty niektorých hier, ktoré vytvárajú pre deti situácie, v ktorých sa učia intuitívne rozlišovať, čo je v danej situácii vhodnejšie, aj keby rozum hovoril niečo iné. Je to cvičenie schopnosti, ktorá sa v bežných školách neučí. Avšak i táto schopnosť musí stáť na pevných základoch cibrenia schopností myslenia a vôle. 



comments powered by Disqus