Na Michaelskej besiedke nás potešili svojou návštevou aj bývalí žiaci školy, teraz už aj tí najnovší, minuloroční deviataci. Od začiatku školského roka takmer neprejde deň, aby sa niekto z nich nezastavil v škole a neprišiel sa nadýchať tej známej atmosféry, alebo sa podeliť s novými zážitkami, skúsenosťami... Prišli však už aj žiaci s ponukou spolupráce. Tak sa tešíme, čo pekné vznikne.
Po slávnosti a stretnutí v triede sme sa vybrali na spoločný obed. V krásnej atmosfére sme strávili spolu asi 3 hodiny, kedy sme mali možnosť počuť celú paletu pocitov, názorov týchto mladých ľudí, ktorí rozprestierajú svoje krídla a hľadajú svoje miesto v živote. Počula som o spokojnosti žiačky, ktorá navštevuje školu, do ktorej chodia aj hendikepovaní žiaci. Teší sa z toho, že je zdravá a môže byť užitočná pre iných.
Počula a videla som veľké nadšenie študentov, ktorí sa rozhodli pre waldorfské lýceum v Prahe.
Počula som o úľave, ktorú ako študenti zažívajú, keď zisťujú, koľko toho vedia oproti ostatným spolužiakom.
Počula a videla som spokojnosť s tým, že navštevovali našu školu. Počula som o obavách, ktoré majú z toho, že nevedia niektoré teoretické veci z niektorých prírodovedných predmetov.
Počula som ich výpovede o tom, ako vnímajú nových učiteľov, keď to porovnávajú s učiteľmi našej školy.
Počula som dva príbehy zenových majstrov.
A samozrejme veľa veselých príhod i spomienok.
Videla som zrelých mladých ľudí, ktorí jasne vyjadrujú svoje názory a pocity, ktorí idú do hĺbky vo svojom uvažovaní, ktorí sú pripravení na výzvy, ktoré im každý deň ponúka život.
