Vytvoriť luk je hotová alchýmia. Ako sa okresáva drevo, aby sa dosiahol ladný tvar, pružnosť a sila, okresávajú sa aj samotní tvorcovia. Ako sa zjemňujú hrany a vyhladzuje povrch, tak mäknú aj najväčší frajeri a macherky. Takýmto procesom si mali možnosť prejsť šiestaci v rámci epochy stredoveku. Triedna učiteľka Mirka Okuliarovázvolila luk ako jedinú stredovekú legitímnu zbraň žien a chudobných ľudí. A tiež zbojníkov. Na pomoc pri výrobe lukov prišli aj rodičia. Najskôr nikto nechápal, prečo treba na takúto jednoduchú zbraň obetovať dva víkendové dni. Po dvoch hodinách však bolo každému jasné, že tu nejde o nejaký prútik so špagátikom, ale plne funkčný luk, v priemere veľký meter šesťdesiat, čiže vyšší než samotné deti (i niektorí rodičia). Keď ste sa už tešili, že sa z neforemného drúka vykľul tvar podobný luku, Duchoslav od Karpatských Pecúchov, ktorý celý proces viedol, vás schladil. Chytil ceruzku a vyznačil časti, ktoré bolo treba ďalej vytrvalo okresávať. A potom bolo treba vytrvalo čakať, kým ste sa dostali na rad, aby Duchoslav vaše dielo znova odskúšal. A prikreslil ďalšie šmuhy na okresanie a vyšmirgľovanie. A tak dookola. Po prvom dni bolo jasné, že ani ďalší poldeň nebude stačiť, pretože pred nami bolo ešte vyhotovenie tetivy. To sa ukázalo pre mnohých (deti i rodičov) ešte náročnejšie než práca s drevom. Pletenie tetivy symbolicky odhaľovalo, ako je kto na tom so svojím životom, ako si ho vie zamotať či skôr zašmodrchať. Ako jasne a presne sa dokáže rozhodovať. Čím viac sme pracovali, tým viac sme boli do práce pohrúžení a fascinovaní. Keďže sme nestihli vyrobiť šípy, museli sme si dohodnúť ešte ďalší termín. Deti si medzitým ušili na luky obaly a s nadšením očakávali finále.Vyhotoviť šíp bola takmer rovnaká veda, ako vytvoriť luk. Vyžadovalo si to najmä precíznosť a presnosť. Duchoslav priniesol už vysústružené drevené paličky i hotové kovové hroty. Deti si potrebovali už len správne nalepiť pierka, aby šíp dobre rotoval a držal si smer. A tiež, aby pierka neporezali prsty strelca pri výstrele. Tí, čo v tejto etape luk i šíp dokončili, skúšali na školskom dvore, ako im výtvor funguje. Ukázalo sa, že sa dá prestreliť celý zadný dvor až do susedovej záhrady (tu treba podotknúť, že hrot je síce kovový, ale nie ostrý). Napokon v januári prišiel aj prvý slávnostný výstrel z luku v školskej telocvični. Tu sa už všetci naučili sami si napínať tetivu na luk a vyskúšali si triafať do terčov. Odvtedy luk sprevádza šiestakov každý deň ako krátke fyzické i duševné cvičenie. Ako povedal Duchoslav:„Podľa toho, ako ľudia pristupujú k luku, vidno, ako pristupujú k životu, ako riešia problémy. Luk je sila a šíp je čin. Niektorí vystrelia, ani nerozmýšľajú, a potom sa aj v živote rozhodujú živelne, náhodne. Niekto si napríklad založí šíp a nevie sa odpútať, nie je ho schopný vystreliť. Je to o lipnutí na niečom. Niekto naopak na prvý pohľad vyzerá neisto, a pritom vypáli hneď na prvý raz veľmi ďaleko. Slovania napríklad používali lukostreľbu na spečaťovanie obchodov, či iných rozhodnutí. Dodnes sa to praktizuje v Butáne. Ide o to, aby človek ukázal svoje úmysly, či koná čestne. Podľa toho, ako človek strieľal, dalo sa usúdiť, či mu možno veriť.“
Luk teda deti nenápadne vychováva, pomáha im prekonávať slabé miesta a posilňovať to krásne a silné, čo sa v nich skrýva. Dnes rozhodne nikto neľutuje hodiny strávené v školskej dielni a šaty ufúľané od stružlín či vosku. Nehovoriac o tom, že práca rodičov a detí na spoločnom diele, je nádherná a nezameniteľná skúsenosť.
