Waldorfská škola v Bratislave

Vivat Olympia!

Autor: Zuzana Bugárová, učiteľ, 5.6.2013

Nebol to pravý večný oheň pochádzajúci z Gréckej Olympie, no v srdciach všetkých piatakov a ich rodičov, ktorí prišli na 15. Olympijské hry waldorfských škôl v Schönau an der Triesting, vyvolal magickú atmosféru už pri Slávnostnom otváracom ceremoniáli ráno 1. Júna 2013. Olympionici stáli nastúpení vo svojich chitónoch ako hrdé grécke mestá so svojimi vlajkami. Športová atmosféra spojila deti z jedenástich európskych škôl, ktoré našli veľmi rýchlo spoločnú reč, pretože im išlo o jeden cieľ.

Fanfáry spustili ako prvú disciplínu maratón. Rodičia svojimi živými hlasnými pokrikmi povzbudzovali úplne všetky deti. Nie len svoje.  A nie náhodou sa všetci v areáli parku pri škole pohybovali s láskavým úsmevom. Naopak výrazy detí jasne hovorili o ich bojovnosti a usilovnosti, hoci v týchto hrách neexistoval stupienok s víťazmi.  

Len jeden a pol dňa stačil piatakom a učiteľom na nacvičenie obdivnej organizácie celého podujatia. Pri šprinte sme si nevedeli predstaviť, ako dlho bude trvať, kým každý odbehne svoju trať. Ale šikovnosť celej organizácie a neustále povzbudzovanie rodičov urobili i z tejto akcie jednoliaty celok výkonu a obdivu. Alternatíva pre druhú polovicu detí boli skoky do výšky. Symbolické a akčné.

Ďalšou disciplínou bol hod oštepom alebo diskom. Deti mali opäť na výber.  Boli to parádne hody. Oštepy sa poslušne zapichovali do zeme a disky končili vo vymedzenom uhle. I deti samotné sa povzbudzovali a jedným očkom porovnávali svoj výkon s kamarátovým z inej krajiny.

Zábava gradovala, keď sa z našich detí stali grécki zápasníci. Rovnako vysoké deti utvorili kruh a v ňom sa dvojica pustila do súboja o česť. I krehké dievčatá sa vtedy zmenili na sparťanské bojovníčky a nedali sa bojovnosťou zahanbiť pred chlapcami.

No a naozaj najzábavnejšou disciplínou bol Vozataj. Dve deti ako kone a naschvál útlejšie dieťa vo vozíku museli prebehnúť na veselých vozíkoch slušnú trať.

Záverečným predstavením skvelej súhry našich detí bol štafetový beh. Aj keď prevzatie štafetového kolíka nebolo vzorové, deti si uvedomili prepojenosť všetkých a spoľahnutie sa na svojho kamaráta.

Na záver každej olympiády je jej vyvrcholením veľkolepé Slávnostné odovzdávanie medailí. Práve pre túto chvíľu to bude pre mnohé deti nezabudnuteľným zážitkom na celý život. S medailou na krku, diplomom a olympijským tričkom sa hrdo ale aj unavene vrhali naspäť do náručia nás rodičov, aby sme si ich z rakúskej waldorfskej „Olympie“ odviezli domov.


Mima Bednárová

rodič z 5. ročníka


Fotogaléria

comments powered by Disqus